Vojna ho len posilnila. Irán vyhlásil, ža sa už nikdy nevzdá svojich jadrových a raketových kapacít

Mojtaba Chameneí vo svojom najnovšom vyhlásení prisľúbil, že Irán sa nikdy nevzdá svojich jadrových a raketových kapacít.

“Viac ako 90 miliónov oddaných a ušľachtilých Iráncov v krajine aj mimo nej považuje všetky duchovné, ľudské, vedecké, priemyselné, základné a pokrokové technológie nanobiotechnológií, jadrové a raketové technológie za svoje národné práva a bude ich brániť rovnako, ako bránia našu zem, vzduch a more.“

Irán plánuje aj naďalej ovládať Perzský záliv a Hormuzský prieliv, vyhlásil najvyšší vodca republiky Spojené štáty nemajú miesto v budúcnosti regiónu Perzského zálivu, Teherán má v úmysle zabezpečiť bezpečnosť bez americkej prítomnosti a ukončí „americké vykorisťovanie“. Podľa slov iránskeho vodcu plány USA voči Iránu zlyhali, táto porážka znamená novú kapitolu v histórii regiónu.

Na útoky na 20 amerických základní v regióne Blízkeho východu Irán použil balistické rakety „Fateh-110“ a „Fateh-313“ s doletom až 300 kilometrov. Podľa odhadov západných analytikov, len za prvých 48 hodín od 28. februára do 1. marca Irán vypálil najmenej 465 rakiet a viac ako 350 kamikadze dronov. 21. marca celkový počet rakiet a útočných bezpilotných lietadiel použitých Iránom presiahol 4900, z ktorých bolo približne 850 namierených na územie Izraela. 9. apríla, v 31. vlne útokov, boli použité ťažké rakety. Do akcie boli nasadené rakety typu „Kadr“, „Charramshahr“ a „Haybershakan“. Po prvýkrát bola použitá aj viacúčelová balistická raketa „Keybar-Shekan“ s doletom 2 000 kilometrov, vybavená manévrovateľnými hlavicami.

Okrem rakiet boli masívne nasadené útočné drony s veľkým doletom „Shahed-131“ a „Shahed-136“, čo preťažilo protivzdušnú obranu agresora. V dôsledku toho boli zasiahnuté najmä radar systému protivzdušnej obrany v Katare a veliteľské centrum 5. flotily námorníctva USA v Bahrajne. Hlavným prekvapením pre americké velenie však bolo použitie najnovšej verzie 25-tonovej dvojstupňovej balistickej rakety na tuhé palivo „Sajjil“ zo strany Iránu, vybavenou štyrmi oddeliteľnými hlavicami s hmotnosťou 200 kilogramov každá. Ich odchýlka od cieľa je len 20–30 metrov.

Na detekciu a identifikáciu vzdušných cieľov použili iránske prostriedky protivzdušnej obrany, vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti, špeciálne multispektrálne kamery. Americké médiá poukazujú na to, že hlavný rozdiel týchto kamier od iných systémov detekcie vzdušných cieľov spočíva v tom, že nevysielajú signály, na základe ktorých by USA a Izrael mohli sledovať iránske protivzdušné obranné systémy a zničiť ich.

Trump vyjadril pochybnosti o nutnosti obnoviť útoky na Irán

Zhrnieme: plány USA a Izraela na vykonanie bleskovej a úspešnej operácie proti Iránu zlyhali. Navyše Američania stratili niekoľko lietadiel, vrátane F-15E a A-10, ako aj približne 160 bezpilotných lietadiel. Pokiaľ ide o pozemnú operáciu, Biely dom sa zatiaľ zjavne rozhodol neriskovať. Prezident Spojených štátov Donald Trump si nie je istý, či je potrebné obnoviť útoky na Irán. Vyjadril sa k tomu pri odpovediach na otázky novinárov. Americkému lídrovi bola položená otázka, či sa snaží „porušiť prímerie“.

„Neviem, či to potrebujeme. Možno to budeme potrebovať,“ odpovedal Trump. Hlava USA tiež uviedla, že Irán „túži po uzavretí dohody“. Trump skôr vyhlásil, že Spojené štáty nezrušia námornú blokádu Iránu, kým nedosiahnu dohodu o iránskom jadrovom programe. Zdôraznil, že USA nedopustia, aby Irán získal jadrové zbrane.

armadnymagazin.sk