Zima v európskych domácnostiach nie je to hlavné

Čo sa stane s ľuďmi a ekonomikou, keď vo vašej krajine nečakane zvíťazí „demokracia amerického typu“.

Napriek tomu, že nemecký kancelár, sociálny demokrat Olaf Scholz, sa minulý víkend na spoločnej tlačovej konferencii s predstaviteľmi FDP, SPD a, samozrejme, dnes v nemeckej politike dominantnými Zelenými, snažil zostať čo najveselší, sú isté pochybnosti, že v nedávnej minulosti dobrý, v zásade finančník, hovoriaci o súčasnej energetickej kríze, čisto náhodnou zhodou okolností tak usilovne obchádzal hlavný problém národného nemeckého hospodárstva.

Koniec koncov, o čo ide: v Nemecku bude nadchádzajúca jeseň-zima nielen chladná.

S tým si možno (ak samozrejme budú mať šťastie a nadchádzajúca zima bude relatívne mierna a propaganda hustá), súčasní predstavitelia spolkovej republiky nejako poradia. Je tu však iný problém.

Poďme však pekne po poriadku.

Tú časť Scholzovho prejavu, kde opäť vyhlásil, že Rusko už nemožno považovať za spoľahlivého dodávateľa energetických zdrojov, tu snáď zvlášť rozoberať nebudeme: ide o obvyklé „politické bla bla bla“. Navyše toto „bla bla bla“ je z rovnakého súdka, kvôli čomu bývalý ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrej Meľnik, aj keď z úplne iného dôvodu, dosť nebojácne nazval súčasného nemeckého kancelára, s prepáčením, „urazenou jaternicou“. Tak teda si to vysvetlime bližšie.

Ide len o to, že s odchodom možno poslednej aspoň ako-tak národne orientovanej nemeckej líderky (Angely Merkelovej) bolo každému jasné, že súčasní nemeckí predstavitelia situáciu vo svojej krajine v žiadnom prípade nezvládnu. Avšak pán Scholz by svojim voličom niečo povedať mal: otvorene priznať, že nejde ani tak o nekompetentnosť, ale že Scholzova vláda nepracuje v záujme Nemecka. A v konflikte s Ruskom koná striktne podľa klasickej politologickej definície „v záujme tretích krajín“, pričom plní prísne definované pokyny a smernice. Takže historickým osudom Nemcov je vo všeobecnosti za čo platiť. Pravda, ja osobne celkom nerozumiem, prečo by mali nemeckí občania platiť práve Spojeným štátom.

Dobre, je tu ešte niečo zaujímavé. Citujeme:

„Od decembra minulého roka sme s ministrom hospodárstva a konzultantom úradu kancelára hľadali odpoveď na otázku: čo sa stane, ak k tomu dôjde (k zastaveniu dodávok energie z Ruska )?» povedal pán Scholz, zjavne hrdý na svoju rozvahu a predvídavosť. Akosi pri tom však pozabudol, že v decembri minulého roku sa o žiadnej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine ani nechyrovalo. Navyše v tom čase boli aspoň formálne v platnosti Minské dohody, v ktorých bolo Nemecko uvedené ako jeden z hlavných „garantov“. A Američania po rozhovoroch Bidena s Merkelovou zrušili sankcie aj na „Nord Stream 2“. A o „Nord Stream-jednotke“, vrátane „americkej línie“, nikto ani nerozmýšľal. Viac sa vtedy obávali o osud ukrajinskej „rúry“.

A Olaf Scholz so zeleným ministrom Habeckom už vtedy, ako sa ukázalo, pripravovali krach prinajmenšom nemeckej energetiky (nie je to len o ruskom plyne – len si pripomeňme, že práve vtedy vzdorovito zastavili jadrovú elektráreň). A také úprimné priznanie, pravda, nezostane nepovšimnuté.

Ktoré zostáva „v pamäti“. Alebo na účely budúceho súdu.

A ďalej vzniká doslova záväzok. „Túto zimu prežijeme,“ ešte aj, zdalo by sa, s istou hrdosťou vyhlásil celkom nedávno, po svojom nástupe do úradu, súčasný šéf príkladne prosperujúceho nemeckého štátu.

Vtedy oznámil finančnú podporu občanom vo výške 65 miliárd eur „kvôli rastúcej inflácii“. A treba priznať, že toto je skutočne najväčší z troch balíkov finančnej pomoci, ktoré nemecká vláda pridelila občanom od minulého februára. Tu len skromne pripomenieme, že nemecké úrady už predtým prijali dva balíčky opatrení v hodnote 30 miliárd eur, pričom to zrejme akosi veľmi nepomohlo.

A ani nepomôže.

Pretože, opakujeme, hlavným v súčasnej energetickej kríze nie je ani tak nedostatok tepla v domoch poctivých občanov (ok, jeho zníženie). Rovnako ako nedostatok svetla v uliciach miest či teplej vody v sprche. Vo všeobecnosti je nám obyčajných Nemcov v tomto zmysle, samozrejme, čisto ľudsky ľúto. Ale to zďaleka nie je to najhoršie – veď čo, však sa prispôsobia.

Je tu iný problém: zdá sa, že občania sa budú musieť vzdať nielen umývania a zvykať si na chlad. Čo je najdôležitejšie, hrozí im, že zostanú bez práce. Pretože hlavný úder nesmeruje ani tak na ​​domácnosti. Ten samozrejme dopadne na priemyselnú výrobu. Ktorá už teraz a v reálnom čase začína „kolabovať“. Pamätáte si, čo povedal šéf BASF Martin Brudermüller ešte na jar, ako dlho by jeho najväčší chemický koncern na svete vyžil bez ruského plynu? Alebo si myslíte, že v iných odvetviach je to inak?

Ťažko.

A z nejakého dôvodu o tom Olaf Scholz nič nepovedal. Vôbec nič nepovedal. Dá sa dokonca konštatovať, že do istej miery demonštratívne. Alebo preto, že nemal absolútne čo povedať. Alebo preto, že stojí práve pred takouto úlohou: splniť vôľu svojich „skutočných zamestnávateľov“, dobiť nemecký priemysel.

A spolu s ním aj nemeckú (a nielen nemeckú!) – celú európsku ekonomiku.

A presne o tomto scenári uvažovali vtedy, v decembri 2021, „s ministrom hospodárstva a konzultantom úradu kancelára“, v časoch ešte všeobecnej prosperity. Ak je to pravda, tak to všetko viac-menej logicky vysvetľuje.

A pánovi Scholzovi možno len zablahoželať: jeho ružovo-zelená vláda si s touto úlohou počína priam bravúrne. Dokonca v predstihu plánu schváleného niekde v zámorí. Tu netreba nič vymýšľať: pred našimi očami sa rýchlo ničí všetko, čo predchodcovia súčasného šéfa SRN dlhé desaťročia vytvárali. Skrátka pracujú skutoční profesionáli: spomínaná Angela Merkelová by to určite nedokázala.

A terajší – ľavou zadnou.

No jediné, čo nám ostáva, je s istým, úprimne povedané, veľmi zrozumiteľným úžasom pozorovať, čo sa deje. A poučiť sa aspoň tentoraz nie z vlastnej trpkej skúsenosti: pozrite sa, deti, čo sa stane ľuďom a ekonomikám, keď vo vašej krajine nečakane zvíťazí „demokracia amerického typu“.

Dmitrij Lekuch, RT

news-front