Žilinka reaguje na Remišovej nekompetentné vyjadrenia: „Podsúvate obraz prokuratúry Slovenskej republiky ako prokuratúry stalinského typu. Klamete a škodíte!“

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka v reakcii na slová vicepremiéry Veroniky Remišovej (Za ľudí) hovorí o jej odbornej nekompetentnosti a neznalosti vývoja ústavnej a zákonnej úpravy postavenia prokuratúry Slovenskej republiky. 

Stalinský model prokuratúry dlho vyhovoval pochybným štruktúram a politikom, čo sa ukázalo aj pri rozsiahlom vyšetrovaní trestných činov najmä z čias vlád Smeru-SD. Pre agentúru SITA to uviedla predsedníčka strany Za ľudí a vicepriemiérka Veronika Remišová s tým, že podporuje reformu Generálnej prokuratúry SR (GP SR).

Koaličné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a strana Sloboda a Solidarita (SaS) zdôrazňujú najmä nutnosť zmeny paragrafu 363 Trestného poriadku. „Generálna prokuratúra nebola v priebehu posledných 30 rokov žiadnym výrazným a odvážnym spôsobom reformovaná do podoby, v akej má prokuratúra fungovať v demokratickom štáte,“konštatovala Remišová.

Podľa vicepremiérky by generálny prokurátor nemal mať právomoci, ktoré mu umožňujú obísť celú sústavu súdov, „ako sme to videli pri opakovaných rozhodnutiach generálneho prokurátora Žilinku“.

Konflikt Žilinka – Mazák

Remišová si tiež myslí, že prokuratúra nebola otvorená vždy len tým najlepším po odbornej aj morálnej stránke. Generálny prokurátor Maroš Žilinka a predseda súdnej rady Ján Mazák sa dostali do konfliktu v súvislosti s tým, či je GP SR súčasťou výkonnej moci.

Remišová k tejto téme povedala, že o postavení prokuratúry, či už na spôsob štátneho zastupiteľstva alebo na spôsob modelov z iných demokratických krajín, sa ešte ani len nezačala debata napriek tomu, že práve to sa aj od nového generálneho prokurátora očakávalo.

„Namiesto toho vidíme nadužívanie jedného paragrafu, disciplinárne stíhania špeciálnych prokurátorov, stíhanie protikorupčných vyšetrovateľov a zvláštne kroky v súvislosti s ľuďmi, ktorým hrozí trestné stíhanie za závažnú korupciu,“ uzavrela.

Nadužívanie paragrafu 363

Hnutie OĽaNO pre agentúru SITA uviedlo, že podporujú úpravu paragrafu 363, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak ním bol porušený zákon.

„Je všeobecne známe, že súčasné nadužívanie paragrafu 363 v mimoriadne citlivých kauzách rozhodne nezvyšuje dôveryhodnosť GP SR v očiach laickej i odbornej verejnosti,“ napísal Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO. Zmenu tejto kompetencie podporujú tak, aby bola primeraná a vylúčila sa možnosť jej zneužívania a nemohla negovať rozhodnutia súdov.

Hovorca SaS Ondrej Šprlák informoval, že strana k zmene paragrafu 363 zaujala jasnú pozíciu, keď poslanec Národnej rady SR a tímlíder strany Alojz Baránik predložil do parlamentu novelu Trestného poriadku, ktorá sa týka aj spomínaného paragrafu 363. Tá obmedzuje využívanie tohto paragrafu generálnym prokurátorom.

GENERÁLNY PROKURÁTOR SR: MODEL SLOVENSKEJ PROKURATÚRY ZODPOVEDÁ EURÓPSKYM ŠTANDARDOM

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka v reakcii na slová vicepremiéry Veroniky Remišovej (Za ľudí) hovorí o jej odbornej nekompetentnosti a neznalosti vývoja ústavnej a zákonnej úpravy postavenia prokuratúry Slovenskej republiky:

Prokuratúra Slovenskej republiky je osobitným ústavným orgánom ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Označovať model slovenskej prokuratúry za stalinský, ktorý neprešiel reformou do podoby, v akej by mala prokuratúra fungovať v demokratickom štáte, ako to dnes urobila podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, je nielen zavádzajúce a účelové, ale aj svedčiace o odbornej nekompetentnosti a neznalosti vývoja ústavnej a zákonnej úpravy postavenia prokuratúry Slovenskej republiky. Prokuratúra Slovenskej republiky nie je dokonalá, ale plne zodpovedá európskym štandardom.

Návrhy zákona o prokuratúre (zákon č. 153/2001 Z. z.) a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (zákon č. 154/2001 Z. z.), prešli pred ich schválením v Národnej rade Slovenskej republiky v rámci Rady Európy a neskôr negociačného procesu odborným posúdením.

Odborný posudok k návrhom oboch zákonov vypracoval v roku 2001 na základe poverenia Rady Európy generálny prokurátor Neuchatelu (Švajčiarska konfederácia) Pierre Cornu a to z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na Odporúčanie Rady Európy Rec(2000)19.

Z podaného odborného posudku okrem iného vyplýva, že: „Oba návrhy sú dobre štruktúrované, veľmi starostlivo vypracované a upravujú otázky, ktoré sú v danej oblasti podstatné. Možno povedať, že v porovnaní s tým, čo platí v iných štátoch západnej, strednej či východnej Európy, sú tieto návrhy naozaj úplné… Vo všeobecnosti sú návrhy v súlade s tým, čo možno očakávať od legislatívy demokratického štátu. Nenachádza sa v nich nič, čo by odporovalo ľudským právam a možno povedať, že práva a povinnosti prokurátorov sú stanovené so zvláštnym rešpektom voči právam jednotlivcov, spolu s ustanoveniami zabezpečujúcimi riadne fungovanie prokuratúry.“

Podsúvanie obrazu prokuratúry Slovenskej republiky ako prokuratúry stalinského typu, ktorý nezodpovedá podobe, v akej má fungovať prokuratúra v demokratickom štáte, je nielen nepravdivé, ale najmä nezodpovedné a škodlivé, zvlášť ak zaznieva z úst vysoko postaveného ústavného činiteľa.

Zdroj: Facebook Maroš Žilinka / InfoVojna / parlamentnelisty.sk