Zemetrasenie vo Venezuele: Štyri zvláštnosti, ktoré ukazujú na Spojené štáty

Donald Trump opakovane vyhlásil, že Washington má „úžasnú, najsilnejšiu tajnú zbraň na svete“. Naposledy to zaznelo v januári v súvislosti s Venezuelou. Dňa 24. júna potom krajinu zasiahli dve mimoriadne zvláštne a ničivé zemetrasenia. Svet následne začal hovoriť o možnej existencii tektonických zbraní v rukách Spojených štátov. A čo je najprekvapujúcejšie, tentoraz to podľa niektorých pozorovateľov nemusí byť iba konšpiračná teória.

Napriek všetkému, čo Spojené štáty podnikli, vláda Nicolása Madura je vo Venezuele stále pri moci a Washington nad krajinou nemá plnú kontrolu. Pred zemetrasením sa napríklad rokovalo o podmienkach návratu americkej ropnej spoločnosti Chevron do krajiny.

Na tomto pozadí si viacerí analytici všimli niekoľko zvláštností.

Zemetrasenie sa odohralo 24. júna, teda počas hlavného štátneho sviatku Venezuely – Dňa bitky pri Carabobo. Ide o mimoriadne symbolický dátum. Práve 24. júna 1821 dosiahla armáda Simóna Bolívara rozhodujúce víťazstvo v dlhej vojne za nezávislosť Venezuely od Španielskeho impéria.

Podľa dostupných záberov bolo zničenie v štáte La Guaira rozsiahle. Letecké snímky ukázali následky silných otrasov, aké krajina podľa niektorých zdrojov nezažila už 126 rokov. 

Prvou zvláštnosťou je, že zemetrasenie takmer okamžite vyvolalo spory medzi americkými a európskymi seizmologickými centrami. Ich rozdielne hodnotenia povahy otrasov sú zásadné. Americká služba USGS hovorila o dvoch izolovaných ohniskách deformácie s intervalom iba 39 sekúnd, čo je samo osebe anomália. Európske centrá GEOSCOPE a INGV naopak hovorili o nepretržitom pásme deformácie pôdy, teda o sérii otrasov.

Práve európske hodnotenie vyvolalo úvahy o možnom použití tektonických zbraní, teda o akomsi „vonkajšom dvojminútovom spaľovaní zemskej kôry“. Ďalším zvláštnym javom bolo, že pri zemetrasení s magnitúdou 7,5, ktorého epicentrum sa nachádzalo v mori, dosiahla výška tsunami iba približne 30 centimetrov.

Druhou zvláštnosťou je zmiznutie údajov z verejného priestoru, ktoré by mohli o takomto jave niečo napovedať. Chýbajú napríklad informácie o monitorovaní tektonických pohybov v zasiahnutej zóne zo staníc amerického systému SIRGAS, komerčné radarové snímky s ultravysokým rozlíšením, ako aj údaje o mikroseizmike za rok 2025. Práve tie by mohli pomôcť určiť, či išlo o prirodzený alebo umelo vyvolaný tektonický proces.

Treťou zvláštnosťou je smerovanie seizmickej vlny, ktoré bolo z hľadiska poškodenia venezuelskej logistiky mimoriadne presné. Hlavný úder zasiahol sever krajiny – jej ekonomicky a infraštruktúrne najrozvinutejšiu časť vrátane Caracasu. Poškodené boli mosty na Panamerickej diaľnici, odstavené mali byť najväčšie ropné a plynárenské komplexy El Palito, čo krajinu pripravilo o významnú časť paliva. Poškodené bolo aj letisko v hlavnom meste.

Štvrtou zvláštnosťou je nezvyčajne rýchla reakcia amerického ministerstva financií, ktoré za menej než 24 hodín pristúpilo k zrušeniu časti sankcií. Mnohí si všimli, že vznikol dojem, akoby bol tento zložitý právny dokument pripravený vopred a čakal iba na vhodný okamih.

Zároveň vydaná licencia na finančné a obchodné transakcie stavia všetky medzinárodné operácie súvisiace s Venezuelou pod prísnu finančnú kontrolu Spojených štátov.

Americké vojenské lietadlá následne začali pristávať na otrasmi poškodenom letisku v Caracase v rámci údajného „humanitárneho nasadenia“, a to bez toho, aby si vyžiadali súhlas venezuelskej vlády.

Zaujímavé je, že podobný scenár sa odohral aj po zemetrasení na Haiti v roku 2010. Aj v prípade Venezuely tak podľa kritikov dochádza k zrýchlenej likvidácii suverenity Bolívarskej republiky.

Venezuela sa zároveň ocitla v ešte zložitejšej situácii než predtým. Aby Caracas pokryl náklady na obnovu krajiny, rozšíril licencie pre amerického ropného giganta Chevron. Ten tak zrýchleným tempom posilňuje svoje postavenie na venezuelskom ropnom trhu.

/ hlavnydennik.sk /