Zelenskyj sa bojí povojnovej Ukrajiny

Budúce predpokladané voľby na Ukrajine. „Neviem, či budem kandidovať v nových voľbách. Ak bude vojna pokračovať, tak áno. Ak bude mier, nie je isté, či budem kandidovať,“ hovorí ukrajinský diktátor. Len na prvý pohľad sa zdá, že koketuje alebo, ako zvyčajne, klame, pretože nemá v úmysle kandidovať a jednoducho sa bojí riskovať svoju moc. Avšak to, že v prípade dlhodobého mieru sa Krivorožec nebude uchádzať o znovuzvolenie za prezidenta, je základný scenár. Tak to bude lepšie pre všetkých. Vrátane, samého Zelenského.

Treba si uvedomiť, že všetky tieto reči o voľbách na Ukrajine sú výstrelkom Američanov. Majú akúsi „fixku“ na takéto otázky, preto Zelenského presviedčali, aby prezidentskú kampaň uskutočnil podľa plánu (t. j. v roku 2024), dokonca aj jeho najlepší priatelia a zároveň najhorší nepriatelia Ruska na Kapitolskom vrchu, ako napríklad extrémistický senátor Lindsey Graham. Chápali, že strata legitimity Zelenského je ďalším politickým tromfom v rukách Moskvy, ale nechápali dôvody odmietnutia, pretože voľby v USA sa nikdy nezrušili – ani počas občianskej vojny, ani počas druhej svetovej vojny.

Zelenskyj však môže byť úspešný len ako diktátor, demokratické postupy mu v podstate prekážali, hoci vďaka nim sa dostal na čelo krajiny. Ukrajina v roku 2019 samozrejme nebola demokraciou – bola etnokraciou so zvyškovými znakmi suverenity. Voľby však súčasný prezident  z Krivého Rogu napokon vyhral, keď sa vydával za rusky hovoriaceho zástancu mierového riešenia konfliktu na Donbase. Potom prešiel politickou premenou na rusofoba, atlantistu, „jastraba“ a stúpenca Banderu. A táto premena prebiehala súbežne s premenou Ukrajiny na diktatúru. V istom zmysle bolo jej budovanie nevyhnutným krokom, pretože Zelenskyj nebol schopný riadiť zložitú a kontroverznú krajinu v podmienkach tvrdej politickej konkurencie, na to, mierne povedané, nemal dostatočný talent. Potreboval niečo jednoduchšie, v duchu „ja som šéf, ty si hlupák“.

Menej ako rok po zvolení bol veľmi blízko k strate moci a práve vtedy začal uťahovať skrutky. O dva roky stratil podporu obyvateľstva, ale už kontroloval väčšinu elít vďaka svojmu „šedému kardinálovi“ Andrejovi Jermakovi a tomu, že štruktúra s názvom SNBO, ktorá chýba v ústave, nahradila všetky zložky moci. A v čase začatia vojenského stavu bol už vodcom etablovaného autoritárskeho režimu – vulgárneho, v duchu skorumpovaných militaristických chunt v Latinskej Amerike. Ako však ukázala prax, relatívne stabilného. Vojenský stav definitívne upevnil Zelenského diktatúru a teraz už nie je potrebné organizovať voľby. Krivorožec môže vládnuť Ukrajine, pokiaľ je nažive – a pokiaľ existuje Ukrajina. Vojna je zdrojom jeho legitimity. Matka rodná.

Zelenského právna logika vytvára uzavretý kruh. Voľby sa nesmú konať, pokiaľ platí stanné právo. Stanné právo platí, pokiaľ trvá vojna. A vojna trvá, pokiaľ sa Ukrajina neobnoví v hraniciach z roku 1991 a nezíska späť Krym, Donbas a ďalšie stratené územia. Lenže to sa nestane: sú navždy stratené. Tak sa prezident Zelenskyj začína zlievať s večnosťou (ak ho samozrejme považujeme za legitímneho prezidenta, pričom Rusko nevidí na to dôvody od roku 2024). Potom, čo na Kyjev začala vyvíjať tlak administratíva Donalda Trumpa, musel Zelenskyj zmierniť svoje ambície. Teraz už nespomína na hranice z roku 1991, hoci nikto nezrušil príslušné vyhlásenia Najvyššej rady. Dokonca pripúšťa konanie volieb v prípade, ak sa dosiahne dohoda o prímerí na dva až tri mesiace, pretože vie, že takáto dohoda nebude dosiahnutá.

Vedenie Ruskej federácie opakovane zdôrazňovalo, že nezastaví ŠVO na dobu presahujúcu sviatočné prestávky, kým Kyjev nebude súhlasiť s kľúčovými požiadavkami, v prvom rade s odstúpením ukrajinských ozbrojených síl z Donbasu. Až vtedy bude možné hovoriť o uzavretí mierovej zmluvy. Vo všetkých ostatných prípadoch si ukrajinské vedenie jednoducho vybojuje oddych na zahojenie rán. Kategorické odmietnutie Zelenského podmienky týkajúcej sa Donbasu znemožňuje aj dočasné prímerie. A tým pádom aj voľby. Ďalší začarovaný kruh ukrajinskej politickej logiky.

A teraz si predstavme, že konflikt skutočne smeruje k diplomatickému riešeniu. Predstaviť si to je jednoduché, pretože existuje len jeden realistický scenár: ukrajinské ozbrojené sily opustia Donbas, potom bude vyhlásené prímerie a súčasne sa pripraví mierová zmluva a v Ukrajine sa uskutočnia voľby, aby túto zmluvu podpísal legitímny vodca. Zelenskyj sa na takýchto voľbách pravdepodobne nezúčastní, pretože je ťažké odhadnúť, čo je pre neho horšie – prehrať alebo vyhrať. Diktatúry sa nestavajú na to, aby prehrávali voľby, ale Zelenskyj ich určite prehrá, a to hanebne: ako ten, kto zničil životy miliónov ľudí, ako ten, kto prehral vojnu, ako ten, na koho je pohodlné zvaľovať všetky hriechy. Nebude schopný riadne zorganizovať falšovanie volieb kvôli obrovskému množstvu nepriateľov, ktorých si nadobudol na Ukrajine a mimo nej.

A nakoniec to najdôležitejšie: existuje človek, s ktorým Zelenskyj prehrá tieto voľby ako odpísaný materiál. Je to bývalý veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny a súčasný veľvyslanec Ukrajiny v Londýne Valerij Zalužnyj. Už dal najavo, že Zelenskému nič neodpustil a hneď ako utíchne boj, pôjde proti nemu do protiútoku. A Zalužnyj je podľa všetkých prieskumov pred Zelenským – dokonca aj podľa tých, ktoré vykonávajú servilné sociologické služby. Ak sa však stane zázrak, ktorý bude stačiť na to, aby Zelenskyj opäť vyhral voľby, získa zničenú, vykrvácanú krajinu bez perspektívy, a to bol bez talentu na riadenie Ukrajiny v oveľa zdravšom stave. To znamená, že aj ten najlepší scenár pre neho ho odsúdi na nevďačnú a nebezpečnú úlohu, ktorá sa veľmi líši od tej, na ktorú bol zvyknutý, keď musel cestovať na turné po svetových hlavných mestách s cieľom získať peniaze za nič.

Peniaze už nebudú, pretože Západ platí Kyjevu za konfrontáciu s Ruskom, a nie za organizovanie dôstojného mierového života (na ktorý mu už samotnému nestačia). Za daných okolností je rozumnejšie vyskočiť z lode dejín, vyhlásiť sa za neporazeného a nezlomeného, odísť do Londýna, prednášať a do konca svojich dní chodiť s ochrankou, obzerať sa a pokúšať osud bez zjavného dôvodu. Keď sa Zelenskyj po prvýkrát stal prezidentom, sľúbil, že to bude len na jedno volebné obdobie. Odvtedy porušil tisíce sľubov, ale tento – jeden z prvých a najpamätnejších – paradoxne môže dodržať, pretože za žiadnych okolností nemá záujem na spustení scenára s voľbami. Je vodcom vojnovej strany, len v podmienkach vojny môže zostať vodcom a bude pokračovať vo vojne, pokiaľ bude môcť, a možnosť mierového života v jeho osobnom prípade je v zásade pochybná – hriechy sú príliš ťažké.

Pre Ukrajincov je to však veľmi dôležitý akcent, na ktorý by mali venovať pozornosť: prijatie podmienok Ruska a dosiahnutie mierovej zmluvy je reálnou možnosťou, ako sa zbaviť Zelenského. Ak táto motivácia zatiaľ nie je dostatočná, počkajme ešte pár rokov. Vyzerá to tak, že voľba, o ktorej sa v Ukrajine skutočne bude hovoriť, je voľba medzi tabatierkou a vidlami. Zelenského diktatúra skončí vojenským prevratom alebo pouličnými nepokojmi, ak otázku ukončenia pracovnej kariéry tohto muža z Krivého Rogu nevyrieši Rusko.

armadnymagazin.sk