Zelenskyj potreboval použiť Fica. A išiel na doraz

Prvé „vojnové“ stretnutie Fica so Zelenským dopadlo dobre pre Ukrajinu. A zle pre Slovensko. Na rokovaní Fico – Zelenskyj už od leta pracovala ukrajinská strana. Dôvod: potrebuje urovnať vzťahy so susedmi a otvoriť rokovania o vstupe do EÚ. Ukrajina definitívne stratila vyhliadky na vojenské víťazstvo (o ktorom roky hovoril Západ). A stratila aj budúcnosť v NATO (ktoré jej roky sľuboval Západ). Ostala jej len posledná a najslabšia karta: EÚ.

Zelenskyj sa netajil tým, že členstvo v Únii považuje za jednu z bezpečnostných záruk. A že potrebuje čo najskôr otvoriť takzvaný prvý klaster rokovaní. V tomto sa Ukrajina obávala, že by ju na jeseň 2025 mohlo predbehnúť Moldavsko. A to by z pohľadu Zelenského a jeho budúcnosti nevyzeralo dobre.

Stretnutie Zelenskyj – Fico malo dve časti. Prvá a zaujímavejšia bola tá neoficiálna – geopolitická. Fico sa po rokovaní s Putinom v Číne krátko stretol s predsedom Európskej rady Antóniom Costom. A hneď nato aj so Zelenským. Rokovanie Fico – Zelenskyj medzi štyrmi očami trvalo takmer hodinu.

Žiaľ, o tejto neoficiálnej časti nevieme dokopy nič. Fico aj Zelenskyj to odmietli komentovať. Môžeme len predpokladať, že hovoriť mohli aj o Putinových podmienkach pre mierové rokovania.

A rovnako môžeme predpokladať, že na tvrdé podmienky Ruska zatiaľ nie je pripravená ani Ukrajina, ani EÚ. Vojna bude zrejme pokračovať. A s ňou bude pokračovať aj postupná vojenská porážka Ukrajiny a vyčerpávanie EÚ. Také sú vojenské aj geopolitické reálie.

Oficiálna časť programu bola z pohľadu Ukrajiny o EÚ. A z pohľadu Slovenska o energetike. Slovensko potrebuje stabilné dodávky ropy a plynu z Ruska za prijateľné ceny. Inak nám hrozia extrémne predražené energetické vstupy, finančné problémy a každoročné konsolidačné balíky. Čiže osekávanie našich príjmov, životnej úrovne a ďalšie zaostávanie za európskym priemerom.

Výsledok: Ukrajina získala všetko, čo potrebovala. Hlavne prísľub úplnej podpory Slovenska pre jej vstup do EÚ. A pre začatie vstupných rokovaní s Bruselom. Popri tom Zelenskyj neoblomne zopakoval, že ruská ropa a ruský plyn nemajú budúcnosť a Ukrajina bude ďalej blokovať prepravné trasy. Dokonca aj po prípadnej mierovej dohode.

Slovensko nezískalo nič. Len prísľub ďalších stretnutí. A slová Zelenského, ako vraj rešpektuje, že Fico má „iný názor“.

Sledovali sme zvláštny obraz. Ukrajina potrebuje zbrane zo slovenských zbrojoviek. Dostáva ich. Ukrajina potrebuje elektrinu, plyn a palivá zo Slovenska. Dostáva ich. Ukrajina potrebuje podporu Slovenska pre vstup do EÚ. Dostala ju.

A keď príde na slovenské požiadavky – životne dôležité pre slovenský priemysel – Zelenskyj je radikálny, neoblomný, tvrdý. Miestami drzý. Opakuje strohé nie. A Fico sa uspokojí s tým, že spomenie svoj „iný názor“. A v každej druhej vete odrieka heslá o „suverénnej slovenskej politike“.

Aj reči o rešpektovaní iného názoru, aj heslá o suverénnej politike sú pritom slovenskej vláde nanič, ak nevie pritlačiť. A vynútiť si kompromisy: podpora Ukrajiny áno, ale so slovenskými podmienkami.

V Užhorode to vyzeralo tak, akoby bola Ukrajina starý člen Únie a Slovensko zúfalý čakateľ. Odkázaný klopiť zrak a plniť bolestivé úlohy…

Samozrejme, treba uznať, že Ficov manévrovací priestor je úzky. Slovensko ako člen EÚ nemá podporu Bruselu. Má ju Ukrajina. A má ju ešte aj v spore, v ktorom Ukrajina likviduje zmluvné dodávky palív do Európy. Absurdné? Choré? Zvrátené? Áno, ale taká je realita. EÚ neslúži svojim členom, Európanom. A európskym záujmom. Slúži Británii a Ukrajine.

Na definitívne skoncovanie s ruskými palivami tlačia Američania, Británia, EÚ, Ukrajina. A vzbura Slovenska by na tom asi veľa nezmenila. Naopak, mohlo by to Slovensko izolovať. A ešte viac prehĺbiť problémy s alternatívnymi (a predraženými) dodávkami plynu a ropy.

Nefunkčná EÚ a neschopnosť Bruselu presadzovať európske energetické záujmy – to je hlavný dôvod, prečo sa Ukrajinu nedarí skrotiť. Ani pri téme, ktorá je pre dýchavičnú európsku ekonomiku životne dôležitá.

Jednoducho, s podporou Bruselu by sme mohli Ukrajinu tlačiť k rozumným kompromisom prijateľným pre Ukrajinu aj Európu. Bez nej nie.

Aj preto zrejme Fico – trochu potupne – naskočil na plán B. Vyjednáva s Ukrajinou aspoň o obmedzených dodávkach plynu a ropy z nejakých alternatívnych zdrojov.

Dobrou správou by mohlo byť, že so skrytou realitou to vyzerá lepšie ako s užhorodským obrazom pre verejnosť. Ruskú ropu a ruský plyn nepotrebuje len veľká časť Európy. Potrebuje ich aj Ukrajina. Aj ukrajinská ekonomika je životne závislá od dovozu palív.

Reči o jej sebestačnosti sú chiméry. Ukrajina od partnerov z EÚ dostáva plyn – a veľká časť z neho pochádza z Ruska. Inak to v Európe nejde. Dovážať z konca sveta predražený „alternatívny plyn“ je síce možné, a aj sa to deje, no značná časť objemu má aj tak ruský pôvod. Pretože Rusko je stále jedným z najväčších dodávateľov palív pre globálny trh.

A od zlého globálneho trhu s energiami sa ešte – napriek smelým zeleným snahám – Únia definitívne neodstrihla. Na to ešte sociálni inžinieri z Bruselu nemajú dostatočnú podporu.

Slovenská a ukrajinská vláda zrejme budú hľadať cesty, ako cez Ukrajinu prepravovať plyn a ropu do Európy. Samozrejme, s tým, že formálne (obchodne) pôjde povedzme o azerbajdžanský plyn.

Treba však priznať, že tieto polovičaté riešenia nemôžu dlhodobo fungovať. Ak chce čoraz viac izolovaná Európa udržať krok s dravcami zo Spojených štátov, Číny, Indie či Ruska, bude potrebovať spoľahlivé a cenovo prijateľné dodávky energií. S čo najnižšími prepravnými nákladmi.

Kým budú dve najväčšie európske ekonomiky – EÚ a Rusko – viesť obchodné vojny, na prosperitu a schopnosť konkurovať väčším hráčom môžeme zabudnúť. EÚ prestane byť relevantná. Vlastne, už sa to deje. Len sa s tým nič nerobí.

Nutnou podmienkou riešenia ju ukončiť hybridnú vojnu Západ – Rusko (ktorá trvá minimálne od roku 2013). Jednak preto, že Západ ju napriek silným rečiam nevyhráva. Vyhrávajú ju iní hráči, ktorých sme videli v Šanghaji. A potom preto, že hybridná vojna ničí v prvom rade a najviac Európu. Aj vojensky, aj ekonomicky, aj politicky a mentálne.

Až po skončení hybridnej vojny bude možné reštartovať Európu ako ekonomickú a obchodnú veľmoc. A vplyvného hráča.

Slovom, Európa potrebuje „koalíciu ochotných“. Akurát trochu inú ako tú vojenskú, o ktorej hovorí Zelenskyj a jeho kuratela z Londýna. Potrebujeme koalíciu ochotných, ktorí budú pracovať na tom, aby európski lídri presadzovali v prvom rade európske záujmy. Až potom tie druhé. Povedané trumpovským slovníkom, Europe first. Make Europe Great Again.

Program by sme potom – po prebudení – mohli trochu neskromne nazvať MEGA.

marker.sk