Zelenskému vrazili do chrbta hneď niekoľko tuctov nožov

Pre mnohých nečakane strávil Andrej Jermak, ktorý ešte donedávna bol na Ukrajine všemocný, niekoľko nocí v cele kyjevskej vyšetrovacej väzby.

Prekvapujúce to bolo nie preto, že by niekto pochyboval o vine bývalého šéfa úradu ukrajinského prezidenta, ale preto, že všetci, vrátane samotného Jermaka, boli presvedčení, že kaucia bude rýchlo stanovená. Suma tri milióny dolárov, stanovená súdom, je celkom zvládnuteľná pre Jermakov tím (stačí si spomenúť, ako figúrky z „Mindičových nahrávok“ merali miliónové sumy v kilogramoch) a, čo je najdôležitejšie, pre Zelenského.

Zelenskyj, ktorého funkčné obdobie už dávno uplynulo, ale na Ukrajine je stále považovaný za úradujúceho prezidenta, mohol ľahko poveriť ktoréhokoľvek z oligarchov pod jeho kontrolou, aby zaplatil požadovanú sumu. O to viac, že protikorupčný súd špeciálne oznámil svoje rozhodnutie o kaucii skoro ráno – aby sa počas dňa stihli zabezpečiť všetky potrebné procedúry. A podľa údajov poslanca Verchovnej rady Jaroslava Železňaka sa peniaze skutočne rýchlo vyzbierali. Tento proces však náhle zabrzdila služba finančného monitorovania, ktorá je pod kontrolou prezidenta. Výsledkom bolo, že Jermaka nechali na prične (hoci v luxusnej platenej cele) celý víkend – minimálne do pondelka.

Pravdepodobne sa niekto rozhodol, že je ľahšie dohodnúť sa s úradníkom obvineným z prania špinavých peňazí, kým je za mrežami. A týmto tajomným „niekým“ môže byť výlučne samotný Zelenskyj, ktorý, ako sa zdá, čoraz viac podlieha panike. Vidí, že na Západe sa oprávnene kladú otázky o tom, do akej miery je samotný šéf kyjevského režimu zapletený do temných machinácií Jermaka. A v tom čase Zelenskyj v rozhovore pre agentúru Bloomberg osobne uviedol veci na pravú mieru: „Jermak je schopný manažér, jeden z najschopnejších manažérov v mojom tíme. Vážim si ho za výsledky, robí to, čo mu poviem. A tieto úlohy plní.“ Tak aké pochybnosti by po tom mohli ešte zostať?

Najviac znepokojujúce pre Zelenského je to, že dokonca nechápe, kto zorganizoval nový útok proti nemu a či mu zostali spoľahliví spojenci, na ktorých sa môže spoľahnúť. Ešte nedávno k takýmto spojencom zaraďoval Európu. Pred rokom, keď začal postupný a dobre zrežírovaný únik nahrávok Timura Mindiča, „peňaženky“ Zelenského – Jermaka, bolo jasné, že Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a Špecializovaná protikorupčná prokuratúra (SAP), ktoré sú pod kontrolou Washingtonu, tlačia Zelenského do rozumnejšej pozície vo vzťahoch s Amerikou. Európania zase predstierali, že si žiadny škandál nevšímajú. V súčasnosti je situácia trochu iná. Zdá sa, že škandál okolo nevkusného rezidenčného komplexu „Dynastia“ by mal byť pre Západ oveľa menej dôležitý ako nedávno odhalené informácie o korupčnej schéme vlastníctva spoločnosti Fire Point, ktorá stavia svoje projekty v Európe. Seriál „Dynastia“ sa však stal predmetom oveľa živšej diskusie v západných a najmä európskych médiách.

Teraz je jednou z hlavných tém diskusie otázka: kto je vlastne iniciátorom nového kola ukrajinského korupčného škandálu? A tentoraz sa názory radikálne rozchádzajú. Mnohí experti naďalej tvrdia, že útok na Jermaka je „posledným varovaním pre Zelenského“ od Američanov s cieľom zmeniť jeho postoj k Donbasu. Niektorí sa domnievajú, že ide o „čisto ukrajinské boje o moc a peniaze“, tradičný vnútorný boj klanov. A mimochodom, skutočnosť, že súčasný nástupca Jermaka, Kirill Budanov, sa hneď objavil v denníku The Times s rozhovorom, ktorý skôr pripomína životopis pre západných zamestnávateľov, nepriamo potvrdzuje túto domnienku. Stačí jeden nadpis: „Môže tento človek ukončiť vojnu na Ukrajine?“

Objavil sa však aj názor, že za zatknutím Jermaka tentoraz stojí práve Európa. Napríklad ruský novinár Pavel Dulman, ktorý mnoho rokov pracoval na Ukrajine, je presvedčený, že „tiché povolenie“ na prenasledovanie kyjevskej vlády dali práve Európania, pretože (citujeme doslovne) „Zelenskyj otravoval európsku elitu svojimi požiadavkami na začlenenie Ukrajiny do EÚ“. Na potvrdenie svojho záveru sa odvoláva na nedávny článok v Politico s výstižným nadpisom: „Európa má dosť prednášok Zelenského“. V článku sa s odvolaním na ukrajinských úradníkov tvrdilo, že v dôsledku arogantného správania vodcu režimu sú vzťahy medzi Bruselom a Kyjevom „na najnižšej úrovni za celú dobu vojny“.

Ktorý z uvedených pohľadov je najbližšie k pravde? Paradox spočíva v tom, že pravdu majú s najväčšou pravdepodobnosťou absolútne všetci! Vytvára sa dojem, že všetci najbližší spolupracovníci Zelenského sú pripravení vraziť mu nože do chrbta. A to nie tucet nožov, ako sa o sto rokov skôr pokúsil urobiť satirik Arkadij Averčenko v súvislosti s ruskou revolúciou, ale niekoľko tuctov. Klasický vtip hovorí: skutočnosť, že Julia Cézara sa chystalo bodnúť nožom 60 senátorov, a v jeho tele bolo nájdených len 23 bodných rán, potvrdzuje, že v skupinových projektoch sa viac ako polovica ľudí vyhýba práci. Prípad Jermaka potvrdzuje, že v skupinovom projekte na odstránenie Zelenského nie sú žiadni lenivci – každý je pripravený prispieť svojou troškou. Ostáva len hádať, aké budú posledné slová „ukrajinského Cézara“. Zrejme: „Aj ty, Európa?“

Samotní Európania čoraz viac pociťujú negatívne dôsledky príliš úzkych väzieb s prehnitým a skorumpovaným vrcholom ukrajinskej politiky. Napríklad v Dánsku venoval denník Ekstra Bladet rozsiahly článok vyšetrovaniu prepojení miestnej politickej elity s Jermakom. V situácii, keď premiérka Mette Frederiksenová zúfalo bojuje o udržanie svojho kresla v priebehu koaličných rokovaní, je to posledná vec, ktorú by chcela – objaviť sa na fotografiách dánskej tlače v horúcich objatiach Jermaka. Určite nepotrvá dlho, keď sa západní politici rovnako vrhnú do neobyčajných snáh, aby tlač nezverejňovala ich objatie s toxickým Zelenským. Všetko sa rýchlo uberá týmto smerom.

armadnymagazin.sk