Zas len ďalšia vláda pre servis cudzích záujmov na Slovensku

V deň inaugurácie do úradu nový premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor predstavil rámcové priority nového, v poradí už tretieho kabinetu počas tohto volebného obdobia.

Čo udrelo ako hrom z neba je to ticho o národno-štátnom záujme, ktorý sa vytratili z prvých plánov úradníckeho vládneho kabinetu Zuzany Čaputovej a jej predĺženej ruky Ľ. Ódora.

To, že nebudeme mať už kabaret, ale kabinet nestranných a zrejme aj nerozhádaných politikov zjavne nestačí. Je to len slabučká náplasť, ktorá hlavnú ranu a chorobu Slovenska – potláčanie národných záujmov s uprednostňovaním tých cudzích – nevylieči, a zrejme ani nezmierni.

Z proslovenského, národného či štátno-republikového záujmu sa zatiaľ nič s príchodom novej úradníckej metly na Úrad vlády SR nemení.

Naďalej môžeme očakávať len poslušnú politiku pevného prívesku k Bruselu a Washingtonu bez vlastnej, slovenskej vízie.

Je jasné, že zmena kurzu do bezpečného domovského slovenského prístavu sa udeje až po predčasných voľbách, ak si voliči uvedomia fundamentálny problém Slovenska a lokajskej politiky a rozhodnú sa pre kardinálne riešenie súčasných problémov.

To znamená odovzdať hlas nielen odbornosti (mozog), ale aj vlastenectvu (srdce), lebo Slovensko a slovenský národ potrebujú ideálnu vyváženosť oboch energií pri službe svojim a nie cudzím na ochrane republiky a podpore ľudí v nej.

Inak až v Budíne a Pešti si médiá všimli, že na „Félvidéku“ budeme mať za premiéra po prvýkrát v histórii etnického Maďara, čo je ďalšia nevyskúšaná trecia a možná konfliktná plocha, hoci akože „slovenské“ vládne subjekty už so stranami etnických Maďarov kolaborovali a naši spoluobčania maďarskej národnosti mali dokonca aj vicepremiéra.

To, že úradnícky kabinet nebude otvárať kultúrno-hodnotové témy nič nezmení na bežiacich ideologicky nastavených procesoch kultúrnej vojny proti tradičným hodnotám v štátnych inštitúciách a dokonca aj na úrade vlády – napr. v Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, v Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie alebo na Úrade splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Niektorí kritici vyčítajú novým členom kabinetu práve ich priamu či nepriamu angažovanosť v treťom sektore v pozadí s vplyvom Georgea Sorosa. Koho vládu tak vlastne máme a koho záujmy zastupuje? Ukáže čas. Dúfajme, že ešte pred voľbami, lebo táto vláda má tiež úlohu uspávača hadov, ktorých by sme si na hrudi už chovať nemuseli.

Rafael Rafaj

skspravy