Západ si arogantne myslel, že bude čerpať ruskú energiu aj napriek sankciám

Dokonca aj teraz, keď EÚ čelí obrovskej energetickej kríze, európski lídri vo svojich vyhláseniach zľahčujú vplyv úplného prerušenia tokov Kremľom. Je to od nich absolútne neúprimné, konštatuje britský denník.

Ruský dezinformačný stroj mal nie raz problém prísť s alternatívnou verziou udalostí zničujúcej vojny na Ukrajine. Pokiaľ však ide o vysvetlenie trvalej odstávky tokov plynu cez plynovod Nord Stream 1, ku ktorej došlo v piatok, tak to vyzerá, ako keby sa Kremeľ ani len nesnažil, píše The Telegraph.

Celý svet však dobre vie, čo sa deje, keďže toky ruského plynu prestali do Európy prúdiť iba pár hodín po tom, čo členovia skupiny G7 odhalili plány týkajúce sa zavedenia cenového stropu na vývozy ruskej ropy. Odstavením jednej z najdôležitejších európskych plynových trás vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin Západu vojnu.

Neúprimnosť lídrov

Nemecký minister hospodárstva spolu so svojím francúzskym náprotivkom rýchlo pripomenuli, že EÚ sa na život bez ruských uhľovodíkov začala pripravovať už vtedy, keď Putin ukázal, že mu nie je proti srsti použiť dodávky energie ako svoju zbraň.

Západ si však aj napriek tomu podľa The Telegraphu arogantne myslel, že sa bude môcť aj naďalej spoliehať na ruskú energiu a zároveň sa snažiť ochromiť ruskú ekonomiku sankciami.

Dokonca aj teraz, keď EÚ čelí obrovskej energetickej kríze, európski lídri vo svojich vyhláseniach zľahčujú vplyv úplného prerušenia tokov Kremľom. Je to od nich absolútne neúprimné, konštatuje denník.

Najväčší test európskej jednoty

Je pravda, že dodávky plynu z Ruska do Nemecka klesli na 20 percent úrovne spred invázie, no Európa sa nakoniec naučí bez Putinových fosílnych palív žiť. Cesty späť nebude.

Toto tvrdenie však ignoruje tú časť, ktorá príde medzi. Skôr ako sa bez dodávok naučíme žiť bude Európa nútená urobiť bolestivú zmenu, keďže už teraz má problém nájsť alternatívne zdroje energie doma aj v zahraničí. Spotrebitelia budú musieť dramaticky znížiť svoju spotrebu.

Európske krajiny vkladajú všetky svoje nádeje do zásobníkov plynu. Brusel členským štátom stanovil cieľ, v rámci ktorého by chcel ich zásobníky vidieť do novembra naplnené aspoň na 80 percent.

Nemecko tento cieľ koncom augusta prekročilo a pochválilo sa 85-percentnou naplnenosťou. Francúzske kapacity sú plné na 92 percent a talianske na 83 percent.

Poskytovatelia energií podporený vládnymi úvermi strávili celé leto zhromažďovaním čo najväčších zásob plynu, no ani to nestačilo. Zásobníky ani zďaleka nie sú plné a ak ruské toky nezačnú znova prúdiť, tak napríklad Nemecko má dostatok plynu iba na pokrytie 2,5-mesačného dopytu.

Výpadky elektriny a energie na prídel sú pravdepodobne predzvesťou prudkej recesie.

Životná úroveň prudko klesne a obdobie, ktoré nás čaká, bude nepochybne najväčším testom európskej jednoty od krízy štátneho dlhu, ktorá kontinentom zmietala pred desiatimi rokmi, uzatvára The Telegraph.

Zdroj: trend.sk