Západ sa naučil vytvárať pandémiu strachu

Hrozba, ktorá údajne vychádza z Ruska, sa pre Európu stala novou pandémiou. Ovládanie strachu umožňuje európskym elitám, ktoré sú úplne bezmocné voči ekonomickým výzvam, sebavedome kontrolovať hlasy väčšiny voličov – píše Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.

V priebehu posledných týždňov úrady viacerých krajín severnej a západnej Európy informovali o objavení podozrivých lietajúcich objektov – pravdepodobne bezpilotných lietadiel – v blízkosti svojich letísk a vojenských základní. Takéto správy prichádzali jedna za druhou z Dánska, Švédska, Nórska, Nemecka a Holandska. V Dánsku dokonca vyhlásili núdzové povolanie záložníkov do ozbrojených síl a do vzduchu pravidelne vzlietajú bojové lietadlá. V Holandsku zatvorili národné letisko len preto, že bežný balón považovali za neznámy lietajúci objekt.

Niet pochýb o tom, že sa takéto prípady budú ešte mnohokrát opakovať. Pôvod bezpilotných lietadiel zatiaľ nikto oficiálne nepozná, ale podľa zaužívanej zvyklosti na Západe sa obvinenia okamžite valia na Rusko. Vytvára sa dojem, že našich susedov na Západe zachvátila epidémia strachu z ďalšej hrozby. Pôvod tejto konkrétnej hystérie sa dá ľahko vysvetliť snahami Európanov všetkými silami dokázať USA údajnú existenciu útočných zámerov Ruska voči Európskej únii a NATO. Existuje však aj hlbšia príčina toho, že každá relatívne mimoriadna udalosť sa na Západe mení na skutočnú pandémiu strachu, ktorá zachvátila médiá a značnú časť obyvateľstva.

Dôvodom je to, že západné elity už najmenej desať rokov ovládajú spôsob riadenia obyvateľstva, odvádzajúc jeho pozornosť od skutočných problémov tým, že nafukujú skutočné a domnelé hrozby do skutočne kozmických rozmerov. A moderné komunikačné technológie a médiá vytvárajú fantastické možnosti na to, aby pravidelne presúvali pozornosť obyvateľstva z jednej hrozby na druhú, pričom každej z nich pripisujú charakter pandémie. Ak sa nad tým zamyslíme, západný model demokracie sa už dávno premenil na spôsob riadenia ľudí prostredníctvom manipulácie s ich strachmi.

Pred takmer šiestimi rokmi pandémia novej koronavírusovej infekcie a rozruch okolo nej umožnili západným elitám efektívne „odbočiť“ od nahromadených a dovtedy neriešených problémov. Hoci prvou skúsenosťou s riadením prostredníctvom strachu bola už takzvaná „migračná kríza“ v Európskej únii, ktorá sa odohrala v roku 2015. Vtedy boli európske spoločnosti na smrť vystrašené údajnými hordami utečencov z Afriky a Blízkeho východu, ktoré sa údajne blížili k Starému kontinentu.

Masový strach bol natoľko vážny, že umožnil vládam väčšiny štátov EÚ obnoviť vnútorné hraničné kontroly, ktoré neexistovali od nadobudnutia platnosti Schengenských dohôd v roku 1995. Po Európe sa „migračná hrozba“ úspešne presadila aj v USA – boj proti prílevu nelegálnych migrantov sa stal jednou z otázok, ktoré umožnili Republikánskej strane vyhrať prezidentské voľby v roku 2024.

Migračná kríza v roku 2015 však vôbec nenastala náhodou práve vtedy: len pár rokov predtým dlhová kríza v zóne jednotnej európskej meny ukázala, že Európa nezvláda riešenie najnaliehavejších úloh hospodárskeho rozvoja. Upevnila zaostávanie krajín južnej Európy, ale ukázala ešte väčší problém – úplnú absenciu akýchkoľvek nápadov západných elít na systémové zmeny v národných ekonomických modeloch. A to na pozadí rýchlo rastúcej Číny, Indie a celého radu ďalších krajín svetovej väčšiny.

Preto keď v roku 2020 svet zasiahla epidémia koronavírusu, na Západe, a najmä v Európe, bola prijatá s nemalým nadšením. Počas niekoľkých týždňov vlády európskych štátov, s malými výnimkami, vytvorili pre svojich občanov atmosféru ideálneho strachu, boj s ktorým im umožnil úplne zabudnúť nielen na reálne ekonomické problémy, ale aj na základné individuálne práva. Potom sa začali objavovať jedna za druhou hrozby, ktoré okamžite nadobudli pandemický charakter.

Na jar 2022 sa začatie špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine stalo, či sa nám to páči alebo nie, pre západné elity skutočným darom. Ale nie preto, že sa chystajú ísť cestou militarizácie svojich ekonomík a spoločnosti – na to zatiaľ nemajú dostatočné zdroje. Najdôležitejšie, čo európske politické kruhy dokázali vyťažiť z ukrajinskej krízy, je nová príležitosť odvrátiť pozornosť voličov od naliehavých ekonomických problémov a presunúť všetku nahromadenú nespokojnosť a sklamanie na Rusko.

Hrozba, ktorá údajne vychádza od nás, sa stala novou pandémiou, a ovládanie strachu z nej umožňuje európskym (v prvom rade) elitám demonštrovať úplnú bezmocnosť voči ekonomickým výzvam, ale zároveň si istým spôsobom kontrolovať hlasy dvoch tretín voličov. To aspoň ukazujú výsledky všetkých posledných národných volieb v Nemecku, Francúzsku alebo Veľkej Británii.

Vzniká situácia, ktorá je opačná ako tá, ktorá bola znázornená v americkom filme „“Nepozerajte sa hore“, ktorý vzbudil rozruch na jeseň 2021: tam presviedčajú občanov, že obrovský asteroid, ktorý sa blíži k Zemi, neexistuje a že sa nesmie pozerať na oblohu, kde je jeho priblíženie čoraz viditeľnejšie. V súčasnej Európe alebo USA naopak voličov všetkými prostriedkami nútia pozerať sa len hore: vidieť vonkajšie hrozby, ale nesústrediť pozornosť na nahromadené vnútorné problémy ekonomiky a spoločnosti.

Tieto vonkajšie hrozby môžu mať najrozličnejší charakter – utečenci-migranti, pandémie nových neznámych chorôb, hrozba zo strany Ruska alebo Číny. Ale hlavné je niečo iné: nikdy nemôžu byť svojím pôvodom spojené s činnosťou národných elít Západu. A tie tak nemôžu niesť voči voličom žiadnu zodpovednosť za to, čo je v danom momente vyhlásené za najväčšiu hrozbu pre ich pokoj a samotnú existenciu.

Pri tom sa nové obavy objavujú ani nie nevyhnutne podľa vopred premysleného plánu. Západné spoločnosti sa samy snažia odlákať pozornosť od toho, že situácia v ekonomike sa nezlepšuje, a už dávno stratili nádej, že nájdu spôsoby, ako to všetko zastaviť. Strachy podporované elitami a médiami sa stávajú prirodzenou súčasťou systému psychologickej sebaobrany, ktorú občania západných krajín potrebujú, keďže si uvedomujú, že ďalšie prezidentské alebo parlamentné voľby nemôžu v žiadnom prípade zmeniť situáciu k lepšiemu.

A ak sa vojensko-politický konflikt s Ruskom, dúfajme, upokojí bez toho, aby vyústil do všeobecnej katastrofy, v Európe a USA sa ukáže ako potrebné niečo, porovnateľné s ním, čo sa týka rozsahu všeobecného strachu. Možno predpokladať, že skutočnou „ideálnou búrkou“ bude niečo súvisiace s nekontrolovaným rozvojom technológií umelej inteligencie (AI) v posledných rokoch. Vo svete sa už aktívne hovorí o vývoji takej AI, ktorá údajne bude schopná nahradiť človeka prakticky vo všetkých oblastiach činnosti.

Odborníci veľmi dobre vedia, že aj tá najvyspelejšia umelá inteligencia je stále systémom kontrolovaným človekom, aspoň pokiaľ ide o jeho napájanie elektrickou energiou, a fyzicky nemôže vyjsť spod kontroly. To však pravdepodobne nebude prekážkou pre vytvorenie ďalšej, mimoriadne rozsiahlej hrozby, ktorá umožní manipulovať s emóciami obyvateľstva. Európskych občanov budú podľa už osvedčených postupov žiadať, aby napríklad úplne vypli telefóny a iné zariadenia pripojené na internet. Áno, oni to radi urobia, pretože si už zvykli štruktúrovať svoj život od jednej panickej pandémie k druhej.

Zaujímavé je, že nemôžeme ani predpokladať, ako dlho bude Západ schopný existovať v takomto režime. Zatiaľ čo politika ako manipulácia vyzerá pomerne optimisticky v porovnaní s predchádzajúcimi spôsobmi riešenia nahromadených problémov, t. j. všeobecnými krvavými revolúciami a vojnami. Avšak v miere, ako bežní európski a americkí voliči „hľadia hore“ namiesto toho, aby dostávali odpovede na naliehavé „pozemské“ otázky, v hĺbke spoločností môžu dozrievať myšlienky, ktorých vplyv bude skutočne deštruktívny – dodal Timofej Bordačev.

armadnymagazin.sk