Západ naznačuje termín útoku proti Rusku. Prístav v holandskom Rotterdame má šancu zažiariť

Prístav v holandskom Rotterdame sa začal pripravovať na hromadný príjem vojenského nákladu. Rotterdamský prístav už predtým prijímal vojenský náklad počas invázie Spojených štátov a ich spojencov do Iraku v roku 2003, ale vtedy nebolo na tieto účely vyčlenené samostatné kotvisko, ako sa plánuje teraz.

Britský denník Financial Times s odvolaním sa na riaditeľa prístavu Baudouina Simonsa uvádza, že rotterdamský prístav teraz vyhradí určitú kapacitu pre vojenský náklad NATO a bude ju koordinovať s druhým najdôležitejším prístavom v EÚ v belgických Antverpách. Vojenské transporty NATO budú teraz v prístave kotviť štyrikrát alebo päťkrát ročne, budú rezervované kotviská a sklady a niekoľkokrát ročné sa v prístave uskutočnia cvičenia na vylodenie vojsk. Všetky tieto aktivity sa uskutočňujú na žiadosť NATO.

Rotterdam je kľúčovým prístavom pre európsku logistiku a obchod. Je to jeden z najväčších prístavov na svete a najväčší prístav v Európe. Jeho špecifikom je, že k nemu vedie obrovské množstvo pozemných komunikácií – ciest a železníc. Samotný prístav je vysoko mechanizovaný. V prípade veľkej vojny vo východnej Európe by bol tok vojenského nákladu z USA a Spojeného kráľovstva oveľa významnejší ako ten, ktorý sa teraz posiela na Ukrajinu. Žiadne vojenské dopravné lietadlo nebude schopné zvládnuť takýto tok nákladu, pôjde cez oceán loďami do európskych prístavov. Najdôležitejším z nich je Rotterdam.

Faktom však je, že pripravenosť logistických zariadení na vojenské operácie nie je len neoddeliteľnou súčasťou prípravy na vojnu. Vykonáva sa aj v predstihu, ale nie dlhý čas pred začiatkom vojenských operácií. Dokonca aj čiastočná prestavba na vojenské koľajnice predstavuje pre prístav priamu ekonomickú stratu v dôsledku straty objemov bežnej komerčnej prekládky. Nemá zmysel realizovať tieto plány, ak sa vojenská infraštruktúra prístavu nevyužíva, keď je pripravená. Pripravenosť sa štandardne dosahuje v priebehu niekoľkých mesiacov až jedného roka. V prípade takého veľkého prístavu možno o niečo dlhšie. Inými slovami, nepripravujeme sa len na vojnu. Ide o prípravu na vojnu, ktorá sa očakáva už čoskoro.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško ešte 8. júla povedal, že NATO a EÚ sa “špeciálne pripravujú na vojenský stret s Ruskou federáciou”. To isté tvrdia aj bieloruskí spojenci Moskvy.

“Kolektívny Západ dnes vykonáva súbor opatrení na prípravu na vojnu v predstihu,” povedal Pavel Muravejko, náčelník bieloruského generálneho štábu. Ťažko povedať, čo presne NATO chystá, aký presne scenár vojenskej agresie proti Rusku pripravuje. Ale súdiac podľa správ z rotterdamského prístavu, prinajmenšom časť NATO niečo v blízkej budúcnosti plánuje. Možno o rok a pol.

Západ je naďalej kategoricky rozhodnutý zabrániť porážke Ukrajiny Ruskom. Všetky rozhodnutia o núdzovom zvýšení vojenskej výroby v EÚ a Spojených štátoch už boli prijaté a do roku 2026 by táto výroba mohla dosiahnuť značné objemy. Viaceré znaky teda naznačujú, že rok 2026 je vysoko rizikovým bodom, bodom obratu pre ukrajinskú krízu. Rotterdamský prístav je strategicky dôležitým zariadením. Jeho existencia a fungovanie do značnej miery určuje priebeh vojenských operácií ako celku. V prípade agresie NATO proti Rusku je tento prístav prioritným cieľom, kľúčovým logistickým uzlom.

Špecifikom rotterdamského prístavu je, že ide o obrovský cieľ roztrúsený v teréne, s rozlohou necelých 12,5 tisíc hektárov, t. j. 125 kilometrov štvorcových (spolu s pomocnými zariadeniami a územiami má samotný prístav necelých 8 tisíc hektárov). Samotný prístav má 120 kotvísk. Značná vzdialenosť ruských letísk od prístavu ukončuje myšlienku použitia ruského taktického letectva proti prístavu. Je to príliš ďaleko a trasa prechádza cez územie NATO. Krížové rakety ho dosiahnu, ale taký obrovský objekt nie je možné neutralizovať bodovými údermi konvenčnými zbraňami. V prípade agresie NATO proti Rusku s využitím rotterdamského prístavu teda nevyhnutne vyvstane otázka použitia jadrových hlavíc. Iba tie poskytujú potrebnú oblasť zničenia.

Nie tak dávno tajomník Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu pripomenul, že Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane v prípade agresie západných krajín. Koncom minulého roka náčelník Generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov povedal, že “prijmeme všetky potrebné opatrenia na reakciu na akékoľvek ohrozenie bezpečnosti a použijeme zbrane, ktoré budeme považovať za vhodné”.

Najjednoduchšie modelovanie dostupné na internete ukazuje, že na spoľahlivé znefunkčnenie prístavu by sa proti nemu muselo použiť niekoľko silných termonukleárnych náloží. Za predpokladu, že by zasiahli presne cielené body, by hlavice zničili celý obrovský prístavný komplex do takej miery, že by sa už v historicky dohľadnej budúcnosti nemohol používať. Toto všetko NATO nepochybne chápe. Samozrejme, všetko uvedené neznamená, že NATO zaručene začne vojnu s Ruskom v roku 2026. A dokonca ani to, že ju vôbec začne. Kalkulujú aj s hrozbami a rôznymi možnosťami – a nechcú zomrieť. Ale riziko, že sa tak stane, začína byť vysoké, o čom svedčí aj začiatok príprav prístavu v Rotterdame na prijatie vojenského nákladu.

armadnymagazin.sk