Západ má stanovenú vážnu “diagnózu” – komplex morálnej nadradenosti

Západu bola stanovená vážna diagnóza. Západné médiá to už dávno zaznamenali. Čím ďalej sa kríza vyvíja, tým častejšie a hlasnejšie tieto znepokojené hlasy zaznievajú. Zvyčajne sa však obmedzujú na riešenie problému – bez toho, aby sa pokúsili o jeho hĺbkovú analýzu a určenie diagnózy choroby.

Výrazným príkladom je nedávna senzačná monumentálna správa Maria Draghiho, bývalého šéfa Európskej centrálnej banky a predsedu talianskej vlády, o sociálno-ekonomickej kríze v Európe. Dokument skutočne šokoval západnú tlač, pretože odhalil beznádejnosť súčasnej situácie EÚ. Bol však skôr anamnézou choroby, dôkladným zoznamom symptómov, nameraných hodnôt teploty a tlaku. Technokrat Draghi sa neriskoval pustiť do vnútorných príčin krízy, obmedzil sa na zmienku o vonkajších, akoby externých a od Európy nezávislých okolnostiach, ako je vojna na Ukrajine a nezadržateľný rast Číny. V skutočnosti Európska komisia zadala autorom správy práve túto úlohu, aby sa vyhla pre seba nepríjemným záverom.

Ďalší Talian však zašiel ešte ďalej. Profesor Alessandro Orsini v novinách il Fatto Quotidiano celkom presne diagnostikoval Európu a Západ ako celok. Pri analýze udalostí na Ukrajine a v Libanone zistil, že ich príčinou je “komplex nadradenosti Západu”.

Tento pojem už dávno zaviedol slávny psychológ Alfred Adler. Ako prvý opísal tento reflex a jasne poukázal na úzky vzťah medzi komplexom nadradenosti a komplexom menejcennosti. “Vezmime si napríklad ťažké dieťa s komplexom nadradenosti: drzé, arogantné a priebojné – napísal Adler vo svojom klasickom diele “Náuka o živote”. – Zistíme, že sa vždy chce javiť ako dôležitejšie, než je. Každý vie, ako deti náchylné na náhle zmeny nálad chcú ovládať ostatných hádzaním záchvatov hnevu. Prečo sú také netrpezlivé? Pretože si nie sú isté, či majú dostatok síl na dosiahnutie svojho cieľa. Majú pocit, že sú menejcenné.”

Teraz si tieto slová pridajte k Draghiho podrobnej správe a následnej panickej reakcii západných médií – a dostaneme rovnaké príznaky! Európa čoraz ostrejšie pociťuje svoju menejcennosť, ale zároveň nechce stratiť kontrolu a začína byť hysterická. V skutočnosti o tom píše Orsini vo svojom článku a určuje, že všetky nedávne chyby ukrajinským smerom Západ a najmä Európa urobili na základe svojich komplexov nadradenosti – ekonomickej a morálnej.

Profesor pripomína, ako západné médiá posielaním nových zbraní na Ukrajinu ubezpečovali verejnosť, že teraz Rusko definitívne prehrá. Ale nakoniec aj taliansky minister obrany Guido Crozetto je nútený priznať, že ruský vojenský priemysel je lepší ako ten z NATO. “Ukázalo sa tiež, že štáty EÚ majú smiešne – v porovnaní s Ruskom – armády a krehké ekonomiky, pretože sú závislé od krajiny, ktorú považujú za slabšiu – od Ruska.” (Ako si opäť nespomenúť na Draghiho správu, ktorá priznala, že ťažkosti európskej ekonomiky sú do veľkej miery spôsobené stratou ruských energetických zdrojov).

Potvrdení týchto záverov je veľa. Najočividnejším je šialené správanie bývalého britského ministra obrany Bena Wallacea. Vo svojom článku pre denník The Daily Telegraph vyzýva na “nemilosrdný úder na nepriateľa”, t. j. na Rusko. Odvolávajúc sa na príklad Izraela, Brit vyzýva nielen na údery hlboko vo vnútri našej krajiny, ale aj na zavedenie britských vojsk na Ukrajinu. A uvedomuje si, že to nevyhnutne povedie k priamemu vojenskému stretu medzi Britániou a Ruskom. Komplex nadradenosti však diktuje bezohľadný model správania – spomeňme si na Adlera: “drzosť, arogancia, priebojnosť”.

A hneď na druhý deň v tých istých novinách ten istý Wallace lamentuje, že britská armáda je v takom žalostnom stave, že nie je schopná pomôcť Izraelu pri jeho obrane. Narieka nad nedostatočným financovaním ozbrojených síl, ich nedostatočným počtom zamestnancov, nedostatkom munície a vojenského vybavenia! Zopakujme: prvý článok – o potrebe zapojenia britskej armády do vojny na Ukrajine – bol uverejnený 2. októbra, druhý – o žalostnom stave britskej armády – vyšiel 3. októbra. S odstupom jedného dňa! A to všetko – od jednej osoby na stránkach tých istých novín. Tu je vlastne priama súvislosť medzi komplexom nadradenosti, vyplývajúcim z komplexu menejcennosti, o ktorom písal Adler!

Orsini poukazuje aj na druhý aspekt komplexu nadradenosti: morálny. Verejnosť je neustále uisťovaná, že “západné demokracie sú morálne nadradené diktatúram”. Profesor pripomína, ako mainstreamové médiá “zamorili mozgy Talianov myšlienkou morálnej nadradenosti Západu, ktorý na rozdiel od Ruska rešpektuje medzinárodné právo”.

Briti nám opäť poskytujú jasný príklad. Pripomeňme si nedávnu hnevlivú reč britského ministra zahraničných vecí Davida Lammyho na adresu Ruska. Najprv povedal, že Rusko vedie politiku “fašistického imperializmu”. A potom na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN zašiel dokonca tak ďaleko, že spojil Rusko s kolonializmom a otrockou minulosťou svojich predkov tmavej pleti. Ruské veľvyslanectvo v Londýne dokonca muselo Britovi pripomenúť úlohu jeho krajiny v celosvetovom obchode s otrokmi.

Zdá sa však, že ľudia ako Lammy nevidia v jeho vyhláseniach žiadny rozpor. Poznajú súbor “hanlivých výrazov” a bez toho, aby si uvedomovali ich význam ich vyťahujú na svojho oponenta. Veď ich poháňa komplex morálnej nadradenosti!

To znamená, že taliansky profesor Orsini celkom presne diagnostikoval chorú západnú spoločnosť. Na uvedených príkladoch vidíme, ako veľmi je táto choroba zanedbaná. Práve tieto patologické poruchy do značnej miery určujú neadekvátne správanie mnohých západných lídrov. A to je skutočne hrozba! Najmä v podmienkach, keď Západ neustále vo všetkých ohľadoch zaostáva za globálnym Juhom, čo nevyhnutne prehĺbi vyššie uvedené komplexy.

Po diagnostikovaní problému musíme prejsť k liečbe. Existuje mnoho spôsobov, ako komplex nadradenosti v rámci možností potlačiť. Psychoterapeuti pacientom v prvom rade radia, aby sa venovali sebadisciplíne. Je načase, aby to isté urobil aj komplexmi oplývajúci Západ, skôr než mu nariadia disciplínu zvonku.

armadnymagazin.sk