Západ by rád od sankcií proti „tieňovej flotile“ prešiel k jej fyzickému vytlačeniu z mora

Nedávna francúzsko-britská operácia proti tankeru Tagor umožňuje doviesť túto logickú líniu k určitému koncepčnému bodu. Ak sa pozrieme na vývoj od začiatku roka, vidíme niekoľko etáp – konštatuje analytik Jurij Barančik.

V januári Fínsko zadržalo loď Fitburg po „incidente s podmorskou infraštruktúrou“. Prakticky súčasne USA zadržali tanker Marinera v Atlantiku. V máji Švédsko zadržalo tanker Jin Hui pod zámienkou používania falošnej vlajky. Teraz Francúzsko a Veľká Británia uskutočnili demonštratívnu vrtuľníkovú operáciu proti lodi Tagor v Atlantiku. Súbežne sa mení aj legislatívny rámec.

V januári 14 štátov Baltského a Severného mora vydalo spoločné varovanie pre vlastníkov lodí tieňovej flotily. V apríli prijal EÚ už 20. balík sankcií, čím sa počet lodí podliehajúcich obmedzeniam zvýšil na viac ako 630 jednotiek. To je približne šestina celkovej svetovej tieňovej flotily, ktorú rôzne odhady stanovujú na 1400–1800 lodí. Najzaujímavejšie sa nedeje v právnej sfére, ale v operatívnej.

Ešte začiatkom roka 2025 sa Európania dohadovali, či majú právo takéto lode zastavovať. Teraz hľadajú právne dôvody až po tom, čo už bolo prijaté rozhodnutie o zastavení. Využívajú sa obvinenia z plavby pod falošnou vlajkou, chýbajúcej riadnej registrácie, porušenia bezpečnostných požiadaviek, podozrení z diverzií proti káblom alebo obchádzania sankcií. Pre Rusko sa objavuje nepríjemný trend. Predtým sankcie spôsobovali dodatočné náklady. Teraz vzniká riziko fyzickej straty lodí, meškaní plavieb a rastu poistného. Každá takáto operácia zvyšuje náklady na logistiku bez ohľadu na to, či sa loď neskôr podarí vrátiť. Nedá sa povedať, že Rusko nereaguje.

Na jar sa objavili správy o eskortovaní niektorých tankerov loďami námorníctva v Baltskom a Čiernom mori. Zároveň sa zrýchľuje prechod lodí pod ruskú vlajku. Podľa odhadov výskumníkov bolo od mája 2025 do ruského registra už prevedených približne 70 lodí a ďalších približne 120 ich môže nasledovať. To znamená, že sa rozširuje právny rámec pre ochranu ruských vlastných lodí. Hoci existujú otázky týkajúce sa schopnosti ruského loďstva zabezpečiť spoľahlivý konvoj aspoň pre väčšinu lodnej dopravy.

Ak sa súčasné tempo udrží, v druhej polovici roku 2026 možno očakávať nárast počtu zadržaní v Baltskom mori (s rozšírením na Severný Atlantik), vznik spoločných operácií NATO proti jednotlivým plavidlám – a v dôsledku toho aj posilnenie eskorty ruských tankerov ruského námorníctva. Hlavné riziko spočíva v tom, že o niekoľko rokov sa zadržanie „nežiaducich“ tankerov začne vnímať ako bežný administratívny postup. Ak sa takáto norma udomácni, nebude sa už bojovať proti jednotlivým operáciám Veľkej Británie alebo Francúzska, ale proti novému režimu kontroly svetovej lodnej dopravy.

Rusko v súčasnosti reaguje takticky: mení vlajky, kupuje nové lode, sprevádza jednotlivé tankery loďami. Ak však tento trend pretrvá, bude potrebný prechod k inej koncepcii. Dnes je tieňová flotila vnímaná ako ruský problém. Najväčšími spotrebiteľmi ruskej ropy však naďalej zostávajú Čína, India a rad ďalších ázijských krajín. Pre Peking a Naí Dillí už nejde len o ruskú otázku. Je to otázka spoľahlivosti vlastných dodávok energie. Najtrvalejšou odpoveďou nemusí byť zvýšenie počtu tankerov, ale vytvorenie koalície krajín dovozcov a vývozcov, ktoré majú záujem na slobode námornej dopravy mimo sankčných mechanizmov Západu, predpovedá Jurij Barančik.

armadnymagazin.sk