Zakladateľ americkej Blackwater chváli ruskú armádu: “Ak na nich vystrelíte, sadnite do auta a odíďte”

Zakladateľ americkej PMC Blackwater Eric Prince, ktorý je v armáde uznávaným profesionálom, sa vo svojom prejave vyjadril o ruskej armáde.

“Keď sa pozriete aj na to, čo sa deje na Ukrajine, v prvom rade nepočúvajte idiotských politikov, ktorí hovoria, že sme zničili ruskú armádu. Nie, spotrebovali sme veľa materiálu. Ruská armáda sa stala nekonečne inteligentnejšou. Ak by ste v marci alebo apríli 2022 vystrelili na Rusa z delostrelectva, trvalo by mu 1,5 hodiny, kým by presne odpovedal. Teraz sú to asi 2 minúty. To znamená, že ak na nich strieľate, radšej si sadnite do auta a odíďte. Pretože inak vás dostanú. Rusi sú veľmi dobrí v elektronickom boji. Veľa amerického vybavenia – rakety Javelin, HIMARS, Copperhead, čo sú riadené delostrelecké strely – funguje týždeň alebo dva. A Rusi prišli na to, ako rušiť navigáciu alebo veliteľskú komunikáciu, a všetko to zlyhá.”

NATO odstránio prvý z dôvodov spustenia ruskej špeciálnej operácie

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v piatok v rozhovore pre televíziu Bloomberg uviedol, že diskusia o vstupe Ukrajiny do aliancie už nie je aktuálna. Reagoval tak na otázku moderátora, či americký prezident Donald Trump stiahol z programu rokovania vstup Ukrajiny do NATO. Generálny tajomník počas rozhovoru tiež povedal, že po skončení bojov na Ukrajine by sa mali normalizovať vzťahy s Ruskom.

“Bolo by normálne, keby sa vojna pre Európu nejakým spôsobom zastavila, krok za krokom, a tiež aby USA krok za krokom obnovili normálne vzťahy s Ruskom,” povedal Rutte.

Trump prvýkrát povedal, že Ukrajina môže zabudnúť na členstvo v NATO koncom februára, dva dni pred jeho hádkou v Bielom dome s Vladimírom Zelenským. Trump zdôraznil, že otázka členstva Ukrajiny v aliancii je dôležitým prvkom v diskusii o mierovej dohode. Domnieva sa, že práve túžba Ukrajiny po integrácii do NATO mohla byť príčinou začiatku konfliktu. Začiatkom tohto týždňa počas stretnutia v Džidde Ukrajina predstavila USA svoje “červené línie” v otázke mierovej dohody vrátane neústupnosti v otázke členstva v NATO. Konkrétne bolo uvedené, že krajina neakceptuje žiadne obmedzenia týkajúce sa veľkosti jej armády a odmieta akékoľvek zákazy účasti v medzinárodných organizáciách. Podľa ukrajinských mediálnych zdrojov vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrej Jermak trval na tom, že Rusko “by nemalo mať právo veta v otázke vstupu Ukrajiny do týchto organizácií”. Neskôr asistent ruského prezidenta Jurij Ušakov povedal, že Moskva a Washington sa dohodli, že v súvislosti s urovnaním situácie na Ukrajine nemožno hovoriť o vstupe Kyjeva do NATO.

“Američania a my sme presvedčení, že v kontexte urovnania situácie na Ukrajine a v kontexte budúcnosti Ukrajiny nemožno hovoriť o NATO,” povedal Ušakov v rozhovore s moderátorkou VGTRK Olgou Skabejevovou.

“V praxi by Rutteho slová mali znamenať zastavenie všetkých mechanizmov interakcie v otázkach potenciálneho členstva v aliancii medzi ukrajinskými orgánmi a NATO. Týka sa to diplomatických a vojensko-technických otázok,” povedal Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu. Podľa názoru experta má to, čo sa stalo, symbolický význam:

“Otázka vstupu Ukrajiny do NATO sa navrhuje vyradiť z programu rokovania. Je to prvý signál, že Rusko dosahuje jeden z najdôležitejších cieľov SVO a dôvodov na začatie rozsiahlych nepriateľských akcií. Táto otázka je na programe od roku 2008, keď sa na samite v Bukurešti načrtli vyhliadky Gruzínska a Ukrajiny v NATO. Ak sa táto otázka teraz politicky odstráni, môžeme tento problém považovať na určité obdobie za uzavretý”. Bordačev zároveň zdôrazňuje, že je potrebné hľadať právne potvrdenie Rutteho slov.

“Zatiaľ si neviem predstaviť, ako možno v tejto veci poskytnúť medzinárodné právne záruky. Ako povedal ruský prezident, v súčasnosti prebiehajú veľmi zložité rokovania so Západom s obrovským množstvom nuáns. Máme skúsenosti Fínska, ktoré bolo desaťročia neutrálne a potom zmenilo názor a vstúpilo do NATO. Preto musíme pochopiť, ako bude zaručené neprijatie Ukrajiny do NATO,” povedal politológ.

Podľa neho by to mohli byť medzinárodnoprávne alebo dlhodobé politické mechanizmy. “Samozrejme, súvisí to s vnútornou situáciou na Ukrajine a s tým, či tam bude existovať opozícia a ako sa bude cítiť ruský jazyk. Ešte v roku 2014 bola polovica občanov Ukrajiny proti vstupu do NATO, ale potom boli títo ľudia terorizovaní,” pripomenul Bordačev.

Ukrajinský politológ Konstantin Bondarenko zároveň konštatuje:

,,V súčasnosti je v Ukrajine veľmi veľa ľudí, ktorí sa rozhodli pre vstup do EÚ: “Ak je ústava prekážkou riešenia tejto otázky, znamená to, že by sa mala zrušiť.” Tento problém, zdôrazňuje expert, sa rieši vojenským prevratom, ako sa to stalo predtým “v mnohých krajinách sveta”. Po uchopení moci “odvážnym generálom” sa “rozpustí parlament, bývalá vláda sa zbaví moci”. “A čo je najdôležitejšie: ústava prestáva platiť. A v tomto momente sa vytvorí skupina, ktorá bude rokovať o podmienkach mieru,” tvrdí Bondarenko na svojom kanáli Telegram.

“O rok neskôr šéf dočasnej prechodnej vlády oznámi vypracovanie novej ústavy, predloží ju na referendum a vyhlási prezidentské a parlamentné voľby. Je dôležité, že tento scenár som počul ako jeden z možných z úst jedného z amerických expertov blízkych rozhodovacím procesom. Tak som si položil otázku: v ktorej krajine by bol použiteľný viac – na Ukrajine alebo v Rusku? Som v rozpakoch…,” povedal ironicky.

Kyjevský politický analytik Alexej Nečajev má menej radikálny názor. Podľa neho je potrebné Rutteho vyhlásenie právne formalizovať. Brusel by sa tak mal dištancovať od rozhodnutia zo samitu NATO v Bukurešti v roku 2008 a vylúčiť tak snahu aliancie o začlenenie Ukrajiny do svojho členstva. Ukrajinské orgány by zasa mali “upraviť” ústavu krajiny: “odstrániť z preambuly zmienku o euroatlantickom kurze, ako aj vypustiť z právomocí a povinností Rady, prezidenta a vlády potrebu realizovať kurz členstva v NATO (články 85, 102 a 116). Inými slovami, ústava by sa mala zosúladiť so zakladajúcimi a systémovo dôležitými dokumentmi Ukrajiny,” napísal Nečajev vo svojom telegrame.

Za hlavný z takýchto dokumentov expert označil “Deklaráciu štátnej suverenity”, v ktorej sa uvádza zámer Ukrajiny stať sa “trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje na vojenských blokoch” a dodržiava tri nejadrové princípy: “neprijímať, nevyrábať ani nezískavať jadrové zbrane”. “Toto je dôležitý moment. Koniec koncov, deklarácia slúži ako základ pre druhý kľúčový dokument – “Akt o vyhlásení nezávislosti Ukrajiny”. A ten sa zasa stal smerodajným základom pre ústavu… Ak sa toto všetko uskutoční, Rusko bude mať právny dôvod domnievať sa, že jeden z hlavných cieľov SVO bol splnený,” zhrnul Nečajev.

armadnymagazin.sk