Záhrady v lese

Príbeh farmára, ktorý nechce nasýtiť viac ako tisíc obyvateľov mesta.

Súčasné intenzívne poľnohospodárstvo je kritizované za používanie chémie. Občania nakupujú takéto potraviny v obchodoch a nemajú veľa príležitostí prichádzať na farmárske trhy s ekologickou zeleninou a ovocím.

Farma Lesné záhrady dokázala nielen založiť ekologické poľnohospodárstvo, ale Moskovčanom ponúkla aj schému predplatného na košíky s potravinami. Georgij Afanasev, zakladateľ Lesných záhrad, povedal, ako neobvyklá farma funguje.

Zmluva s mestom

Georgij dlhé roky vyvíjal stratégie a skúmal budúcnosť. Medzi jeho zákazníkov patria rôzne korporácie, ministerstvá, mestá a regióny. Dnes prešiel od štúdia zelenej ekonomiky k praxi. Georgij vysvetľuje, ako sa zapojil do farmárčenia: „V určitom momente sa tomu jednoducho nemôžete vyhnúť, ale urobiť to. Myslím si, že práve tento stav, nie podnikateľské plány a výpočty, tvoria farmy.“

Výber miesta trval asi päť rokov: vyžadoval úhorovú pôdu v lese s prístupom na cestu. Vo výsledku Georgij získal 124 hektárov v Jasnogorskom okrese v regióne Tula a pred rokom ich začal meniť na „kreatívne územie“ s úplne novým modelom vzťahu medzi človekom a prírodou.

Georgij pôvodne chcel pestovať jedlo pre rodinu. Udržiavanie veľkého produktového radu pre svoje potreby je však neefektívne. Vznikol nápad vytvoriť spoluprácu medzi farmou a mestom na princípe predbežného financovania poľnohospodárskych prác. To znamená, že obyvateľ mesta platí ročné predplatné Lesným záhradám a potom každý týždeň dostane kôš s biopotravinami. Náklady na košík sú 1 250 rubľov (cca 16 eur), to znamená 65 000 ročne (cca 815 eur).

Košík obsahuje až 10 kg zeleniny, ovocia, lesných plodov, byliniek, mäsa, vajec a mlieka. Obsah sa líši podľa sezóny, ale aj v zime je čerstvá zelenina a druhy mäsa sa striedajú z týždňa na týždeň. Farma zároveň zaručuje, že ak sa časť produktov z nejakého dôvodu nepestuje v „Lesných záhradách“, bude zabezpečená od rovnako kvalitných partnerov a dodaná bez dodatočných nákladov klienta.

Finančné limity

“Náš obchodný model je transparentný,” hovorí Georgij. “Najprv sme brali 1 000 rubľov za košík, potom sme to vzhľadom na dodávku upravili na 1 250, čo je 65 000 ročne. Podľa našich výpočtov, „lesné záhrady“ bez straty kvality budú schopné uživiť maximálne tisíc obyvateľov mesta. To znamená, že obrat farmy je 65 miliónov. V prvom roku sme získali 200 predplatiteľov. Štartovacia bariéra bola prekonaná, ale zatiaľ jeden kôš stojí farmu o niečo viac, ako zaplatí klient.” Georgij si je však istý, že hlavnou vecou nie je naháňať sa za vysokými obratmi, ale správne využívať zdroje.

“Vyrábame 50 druhov produktov, takže zaťaženie na zem je minimálne. Vďaka technológii šetrného prístupu k pôde na hektári môžeme zarobiť viac ako výrobcovia monoproduktov. Farmárska ekonomika je ekonomikou najvyššej úrovne. Farma neplánuje prijať viac ako tisíc predplatiteľov. Toto je určitá filozofia”, hovorí Georgij. “Človek musí poznať svoje limity, vrátane finančných. 65 miliónov na rodinnú farmu je viac ako dosť. Nemusíte chcieť viac. Tí, ktorí veria, že by mali mať neobmedzený rast, dosahujú menej ako my teraz.“

Záporný zostatok

„Lesné záhrady“ sú tiež zónou experimentov. “Úlohou človeka nie je otráviť zem herbicídmi a potom vysadiť iba jednu plodinu”, hovorí farmár. “Musíme nájsť spoločnosť rastlín, ktorá im umožní navzájom sa podporovať.” „Lesné Záhrady“ majú viacúrovňový princíp pestovania, ktorý zahŕňa stromy, kríky a zeleninu. V podstate ide o druh agrolesníctva.

Agrolesníctvo je kombinácia poľnohospodárskych a lesníckych technológií s cieľom vytvoriť udržateľnejšie a produktívnejšie systémy využívania pôdy (lesné záhrady, lesné polia, lesné pasienky, alejové hospodárstvo) ..

“Dnes priemyselný farmár, podobne ako lekár, dáva rastlinám umelé dýchanie, inštaluje kvapkadlá a preberá funkcie, ktoré by mali samé vykonávať”, vysvetľuje Georgij. “Ukazuje sa, že človek musí kŕmiť rastliny a niečo na oplátku vziať. Nikto však nepočítal zostatok. Mnoho radikálnych vedcov tvrdí, že je záporný. To znamená, že na pestovanie vynakladáme toľko paliva a energie, že „obsah kalórií“ toho, čo sme vzali, je záporný na každom kilograme. Je potrebné zmeniť koncept.“

Mikroorganizmy bez miezd

“Veľa priemyselného poľnohospodárstva závisí od strojárskych a výrobných technológií. Rovnaké úlohy sa však dajú oveľa lepšie vyriešiť spoliehaním sa na živé systémy. Napríklad mikroorganizmy pracujú za jedlo v pravom slova zmysle”, hovorí Georgij. “Ideálni pracovníci. Ak by sme sa ich naučili udržiavať, každých 20 minút by sme mohli zdvojnásobiť rast biomasy. Možno je to cesta von z ekonomiky nájomnej práce.

Je tiež potrebné zmeniť predstavu o kráse v agrotechnike. Často považujeme za pozitívne nesprávne živočíchy. Napríklad len málokto má rád rovnakonôžky, aj keď práve oni premieňajú opadané listy na úrodnú pôdu”, vysvetľuje majiteľ Lesných záhrad. Angličania ich nazývajú liekom pre zem.

Jedlý park

V „Lesných záhradách“ používajú arboplastiku – techniku, pomocou ktorej živé rastliny dostávajú tvar, ktorý človek potrebuje. Objavil sa napríklad živý plot. Zatiaľ je možné vidieť iba malé rastliny, ale o dva roky budú rastliny spletené do „plotu“, ktorý plní estetické a praktické funkcie. Na farme už bolo metódou arboplastiky vytvorených tri desiatky funkčných predmetov: lavičky, oblúky, šmykľavky pre deti. Živé predmety môžu ľuďom poskytnúť úkryt, tieň a jedlo. “Práve to robí arboplastiku zaujímavou”, hovorí farmár. “Môžete vyrobiť niečo ako budovu z jablone, ale zároveň bude aj naďalej prinášať ovocie.”

V „Lesných záhradách“ je 20 záhonov viacročných rastlín. Nájdete tam aj jedlé rastliny – chren alebo špargľu. Georgij je presvedčený, že v budúcnosti sa tieto projekty budú realizovať v metropolách. “Som autorom konceptu “Mesto v parku” pre Moskvu”, hovorí majiteľ Lesných záhrad. V rámci projektu som navrhol urobiť jedlé parky. Nechcem robiť farmu, aby sem mohli obyvatelia mesta utiecť. Tu pracujeme na nových technológiách, ktoré by zmenili samotnú metropolu.“

Symbióza ľudí

Na farme je v súčasnosti trvalo zamestnaných desať ľudí. Ale tak či onak, do vývoja „Lesných záhrad“ sú zapojení rôzni ľudia a štruktúry. Napríklad abatyša kláštora dala semená marhuľových stromov na výsadbu Georgiovi. “Ukázalo sa, že v 90. rokoch, keď boli botanické záhrady rozpredané, bolo možné skryť jedinečné odrody iba v kláštoroch,” hovorí farmár. “Takáto zaujímavá symbióza vedy a náboženstva.“ Farma nedávno prepožičala svoje pozemky mladým výskumníkom, ktorí pomohli očíslovať mraveniská a divoké jablone, vytvoriť ornitologickú cestičku a zostaviť botanický atlas.

„Lesné záhrady“ sú otvorené pre všetky formy spolupráce: veľké projekty sa vykonávajú kolektívne. Teraz je do projektu zapojených asi 50 ľudí. Ale ani to nestačilo. “Potrebujeme asi tisíc ľudí s vlastnými myšlienkami a snami, túžbou ich realizovať. Toto bude územie, na ktorom môžete urobiť to, čo je na iných miestach nemožné. Či už je to škola pastierskych psov alebo filmovanie z dronov. Čokoľvek, čo môže byť užitočné pre iných ľudí a priniesť kreativitu na túto zem.“