Vystúpi Maďarsko z EÚ?

Otázka, či Maďarsko opustí Európsku úniu, znie divoko, súhlasím. No len na prvý pohľad. A potom, čo Európsku úniu opustila Británia (samozrejme s úplne inými cieľmi: ovládať Európu zvonku), sa otázka v zásade presúva z polohy nemožného do polohy pravdepodobného.

Bezprostredným dôvodom sa nad tým zamyslieť bol nedávno publikovaný maďarský článok v denníku „Magyar Nemzet“ od Tamása Fricza „Je čas hovoriť o Huxite“.

„Viem, že je to tabu, ale niekto musí prvý povedať toto slovo: Huxit — to znamená dobrovoľný suverénny odchod Maďarska z únie (po vzore Brexitu)“ takto Fricz začína svoje posolstvo. Za bezprostredný dôvod tejto demarše je označovaný „bezprecedentný, nikdy predtým tak koordinovaný súbor útokov EÚ a Západu ako celku, na maďarský zákon o ochrane detí“.

Potom, čo maďarský parlament schválil zákon zakazujúci podporu homosexuality a zmeny pohlavia medzi mladistvými, zavalilo Maďarsko množstvo obvinení. Navyše, v tých najtvrdších vyjadreniach.

17 členských štátov EÚ podpísalo list, v ktorom vyjadrilo „vážne znepokojenie“ nad konaním Maďarska, v ktorom bolo tiež uvedené, že EÚ musí pokračovať v boji za práva homosexuálov a lesieb. To znamená presadiť a vnútiť svoju líniu Maďarom za každú cenu. Najďalej zašiel holandský premiér Mark Rutte, ktorý povedal, že „pre mňa Maďarsko už nemá miesto v EÚ“ a dodal, že „dlhodobým cieľom je v tejto otázke položiť Maďarsko na kolená“. Musia teda s nami zdieľať naše hodnoty alebo opustiť Európsku úniu — to je ultimátum predložené Maďarsku. A Friczov článok možno vnímať ako prirodzenú odpoveď naň. Ihneď poznamenávame, že takto to bolo vnímané aj v EÚ.

Faktom je, že Fricz nie je obyčajný politológ, ale osoba blízka vláde a Orbánovi a denník „Magyar Nemzet“ je jednou z najvplyvnejších maďarských konzervatívnych tlačovín. Je teda dosť možné, že nejde o nejaké osobné úvahy autora, ale o seriózne úvahy v rámci maďarskej vlády, predloženie témy na diskusiu a získanie odozvy vo verejnej mienke a – zároveň správa o odpovedi EÚ v mene maďarskej vlády.

„V júli 2021 nastal čas vážne sa zamyslieť nad naším možným vystúpením z federácie štátov krvácajúcich z tisícov rán a prejavujúcich imperiálne ambície a aroganciu voči krajinám východnej a strednej Európy…“ píše Fricz. A pokračuje: „Dnes sme sa dostali do poslednej línie: globalistická finančná elita a inštitúcie EÚ, ktoré ju riadia, nám vlastne hovoria: musíte urobiť to, čo od vás žiadame, inak prídete o peniaze… No, my sme vstúpili do komunity suverénnych štátov (aspoň sme si to mysleli) a skončili sme v cisárskom, superfederálnom zväzku. Po odchode zo sovietskeho bloku bolo naším jediným cieľom stať sa suverénnym a nezávislým štátom. No ak nám budú chcieť opäť diktovať, naše členstvo v EÚ stratí zmysel… Nie je v záujme Maďarska znovu sa podriaďovať imperiálnym a globalistickým ašpiráciám.“

Všetko je povedané celkom jasne a priamo. Konfrontácia konzervatívneho Maďarska s liberálnou kozmopolitnou elitou Európskej únie skutočne dosiahla bod varu. Maďarsko je dnes baštou konzervatívnych hodnôt v Európskej únii. O aktivitách premiéra Orbana pri presadzovaní konzervatívnych hodnôt budú zrejme v budúcnosti písať eposy: o bitkách kresťanského rytiera so stohlavým hadom multikulturalizmu. Koľko síl stála len vojna so Sorosom, ktorého „Inštitút otvorenej spoločnosti“ bol bez okolkov vyhodený z Budapešti. Alebo vyjadrenie ministerky pre rodinné záležitosti Katalin Novakovej, že „v Maďarsku žijú iba muži a ženy a všetky ostatné rozprávkové postavy môžu krajinu opustiť, ak sa im nepáčia nespochybniteľné fakty“. A konečne treba spomenúť zákon na ochranu detí pred propagáciou homosexuality, na ktorý dnes mieria oštepy.

Je pochopiteľné, že Orbán hľadá optimálne východisko v podstate z patovej situácie. Vytvorenie konzervatívneho krídla v Európskej únii: Maďarsko — Poľsko — Taliansko — a o to sa Orbán pokúšal, by bolo za Trumpa stále možné. No dnes, keď globálne centrum opäť získalo moc vo Washingtone, to vyzerá ako utópia. Na druhej strane dôsledná konzervatívna politika, podporovaná národom, jednoducho neponúka inú možnosť, ako vystúpiť. Alebo — vzdanie sa pozícií a kompromis, ktorý tiež pravdepodobne dlho nevydrží. Je zrejmé, že tlak evidentne neustane, orgány EÚ pôjdu pri presadzovaní liberálnej agendy do konca.

Z druhého tábora je tiež pozorne sledované správanie Maďarska. Orbánov konzervatívny kurz do istej miery podporujú všetky krajiny východnej Európy. Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Slovensko a Chorvátsko sú voči agresívnym iniciatívam Bruselu tiež mimoriadne skeptické. Odpor voči nim rastie dokonca aj v Rakúsku, Nemecku (obzvlášť v krajinách bývalej NDR) a Francúzsku (spomeňte si na list generálov na dôchodku). Všetci vidia aj represálie voči malým a závislým krajinám, ako je Estónsko, s uložením globalistických noriem s úplným ignorovaním vôle ľudu (zrušenie referenda o manželstve ako aliancii medzi mužom a ženou a zmena vlády v januári tohto roku). Stručne povedané, slová o „Huxite“ neznejú tak fantasticky.

Vydrží však suverénne Maďarsko ekonomicky? Fricz (a pravdepodobne aj Orbán s ním) verí, že áno. Západné spoločnosti ako Audi, BMW, Mercedes z Maďarska pravdepodobne neodídu. Nezávislé Maďarsko je celkom schopné uzatvárať zvrchované zmluvy s každou európskou krajinou osobitne. A vo všeobecnosti je načase, aby sa Maďarsko postavilo na vlastné nohy, tvrdí Fricz. Nerobí to Nórsko a Švajčiarsko (a teraz aj Veľká Británia), ktoré nie sú členmi únie?

Uvidíme, ako sa táto konfrontácia bude vyvíjať. Každému rozumnému človeku by však malo byť zrejmé (koľko ich je?), že pirátsky tím, ktorý uchvátil európsku loď, ju vedie na útesy. A najrozumnejšia vec, ktorú môže dobre mienený otec rodiny v takejto situácii urobiť, je chytiť rodinu do náručia a uniknúť z potápajúcej sa lode. Orbána dnes mnohí v Európe vnímajú ako svoju poslednú nádej. A pokiaľ ho jeho odhodlanie neopustí, mnohí ho môžu nasledovať. V takomto prípade sa bezprostredný, neslávny koniec Európskej únie, ktorý sa už na obzore črtá, nedajbože nezmení na zdrvujúcu katastrofu.

Vladimír Možegov, VZGĽJAD/news-front