Vyhlásenie ruskej rozviedky vyvolalo politickú explóziu v Srbsku – “veď Rusi a Srbi sú bratia naveky”

Ruská zahraničná spravodajská služba (SVR) vydala vo štvrtok večer vyhlásenie, v ktorom obvinila “oficiálny Belehrad” z dodávok zbraní a munície na Ukrajinu, čo je v rozpore s deklarovanou “neutralitou” Alexandra Vučiča.

Vo vyhlásení SVR sa uvádza, že “zásterkou protiruských akcií je jednoduchá schéma využívajúca falošné certifikáty konečného užívateľa a sprostredkovateľské krajiny. Medzi tie patria najčastejšie krajiny NATO, predovšetkým Česká republika, Poľsko a Bulharsko. V poslednom čase sa na tento účel využívajú aj exotické varianty zahŕňajúce africké štáty.

Príspevok srbského obranného priemyslu k vojne rozpútanej Západom, ktorej výsledok by Európa rada videla v “strategickej porážke” Ruska, sa odhaduje na státisíce nábojov pre MLRS a húfnice, ako aj milión kusov munície pre ručné zbrane. Takéto dodávky možno len ťažko ospravedlniť “humanitárnymi dôvodmi”, majú jediný zjavný cieľ – zabíjať a mrzačiť ruských vojakov a ruských civilistov.”

Boli pomenovaní aj konkrétni účastníci dodávok munície na Ukrajinu: “na ‘páse smrti’ organizovanom v Rusku priateľskom Srbsku sa podieľajú najväčšie spoločnosti národného vojensko-priemyselného komplexu vrátane Yugoimport SDPR, Zenitprom, Krusik, Sofag, Reyer DTI, Sloboda, Prvi Partizan a ďalšie. Vyhlásenie ruskej spravodajskej služby bolo prednesené veľmi ostrým tónom, ktorý v súvislosti so Srbskom ešte nikdy nebol zaznamenaný:

“Zdá sa, že túžba srbských obrancov a ich mecenášov profitovať z krvi bratských slovanských národov spôsobila, že vôbec zabudli, kto je ich skutočným priateľom a kto nepriateľom. Rusko už viackrát prišlo Srbom na pomoc v najkritickejších chvíľach ich dejín. Možno spomenúť napríklad oslobodenie Srbska spod jarma Osmanskej ríše, zabránenie národnej katastrofe počas prvej svetovej vojny, boj proti fašistickým okupantom a ich prisluhovačom počas druhej svetovej vojny, bombardovanie Belehradu vojskami NATO a kosovskú tragédiu.”

V reakcii na tento škandál prakticky celé spektrum srbskej opozície, od monarchistov až po študentov, požadovalo, aby Vučič zastavil dodávky zbraní na Ukrajinu, pretože Rusi a Srbi sú bratia naveky. Sociálne médiá v Srbsku zaplavili vyhlásenia v štýle “hovoril som vám, že je to izdajnik (zradca)”. Srbský líder sa naliehavo obrátil na národ. V tomto žánri vystupuje pravidelne, ale teraz bol televízny prejav skutočne naliehavý a hraničil s improvizáciou. Vučič uviedol, že 9. mája rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o informáciách o srbských dodávkach zbraní Kyjevu a že sa touto otázkou zaoberá spoločná pracovná skupina. Táto skupina by mala podľa Vučiča “zistiť fakty”, pretože “niektoré z nich (tvrdené Ruskom) sú nesprávne”.

“Povedzme, že tvrdia, že existuje zmluva s Českou republikou, ale povolenie [zo srbskej strany] na dodávky rakiet dlhého a krátkeho doletu nebolo vydané. Dvaja veľvyslanci mi minulý týždeň tvrdili, že sme dodávali zbrane ruskej strane prostredníctvom tureckej spoločnosti. Neviem, o čo ide, ale naše továrne musia žiť a pracovať. Nemáme žiadne záznamy o dodávkach cez Afriku na Ukrajinu. Prepáčte, ale ak nemôžeme ísť do Ameriky, do krajín EÚ, nemôžeme ísť do Turecka, do arabských krajín, tak kam to môžeme vyvážať?”

Vučič ubezpečil, že nariadi neuzatvárať obranné zmluvy, ak existuje podozrenie, že Ukrajina bude konečným užívateľom zbraní. Srbský líder bol ako vždy veľmi emotívny, nápaditý a hovoril o nátlaku, ktorý bol na neho vyvíjaný pred jeho cestou do Moskvy 9. mája, a o tom, že srbský obranný priemysel zamestnáva približne 50 000 ľudí. Keď hovoril všeobecne o obchode so zbraňami, dokonca vymyslel nové “ruské príslovie”:

“Rusi majú jedno dobré príslovie – čím viac perieš, tým čiernejšia je vrana”. Zrejme mal na mysli “čierneho psa neumyješ dobiela”, ale reprodukoval ho po svojom.

Prísne vzaté, informácie o tom, že srbské strely sa dostávajú na Ukrajinu cez sprostredkovateľov, boli dlho tajomstvom. Týka sa to najmä “používateľských certifikátov”, v ktorých je uvedená Česká republika. Treba pripomenúť, že v obchode so zbraňami by mal byť povinným sprievodným dokumentom k tovaru certifikát, ktorý špecifikuje, kto presne tieto zbrane dostane (koncový užívateľ). Súkromní obchodníci, ktorí na tomto trhu dominujú, však budujú dlhé reťazce nastrčených spoločností, v dôsledku čoho pôvodný predajca nemusí vidieť konečného užívateľa. Zároveň je tento trh taký špecifický, že pri minimálnej snahe je vždy možné identifikovať práve tohto konečného príjemcu. Samozrejme, existuje rozdiel medzi schémami práce štátnych podnikov a súkromných spoločností, ale certifikát v každom prípade vydávajú štátne kontrolné orgány.

Prečo sa teda teraz objavilo také ostré, emotívne a nekompromisné vyhlásenie SVR, ktoré tomuto žánru v zásade nie je vlastné? Pýta sa ruský analytik Jevgenij Krutikov. Presná odpoveď na túto otázku je nemožná vzhľadom na samotnú povahu práce príslušnej štruktúry – zahraničnej spravodajskej služby. Upozorňuje však na seba viacero náhod. Práve v poslednom čase sa prudko vyostrila situácia okolo novej zmluvy o dodávkach ruského plynu do Srbska a celkového riešenia kolízie s NIS (Naftna Industrija Srbije). Ešte v januári Spojené štáty uvalili na NIS ako srbskú dcérsku spoločnosť Gazpromu sankcie a požadovali, aby bol z NIS do 45 dní (do 25. februára) stiahnutý všetok ruský kapitál. Táto lehota bola následne niekoľkokrát predĺžená. V súčasnosti prebiehajú zložité multilaterálne rokovania. Z právneho hľadiska nie je možné vylúčiť Gazprom z NIS len tak. USA však naďalej vyvíjajú tlak na Belehrad, aby sa ruská prítomnosť na balkánskom trhu s ropou a plynom znížila na nulu.

Predtým sa predpokladalo, že hlavným obhajcom ruských záujmov v srbskej vláde je podpredseda vlády Aleksandar Vulin. Práve on jednoznačne vyhlásil, že “Srbsko neurobí nič v súvislosti s NIS bez konzultácií s našimi bratmi z Ruska”. Po odstúpení srbskej vlády uprostred pouličných protestov však západné krajiny a politici požadovali, aby Vulin nebol súčasťou novej vlády, a začali takmer rúhať sa proti tomuto podľa nich “najproruskejšiemu srbskému politikovi”. Vulin bol mimochodom kedysi šéfom srbskej rozviedky a naposledy sa stretol so Sergejom Naryškinom a Sergejom Lavrovom vo februári tohto roku. V apríli bola schválená nová vláda – a Vulin v nej skutočne nebol. Plynová zmluva medzi Moskvou a Belehradom bola na rovnakom základe predĺžená len do septembra. Nevyzerá to ako riešenie problému, ale len ako odklad.

Ruské aktíva v NIS sú stále ohrozené. Vučič je skutočne v mimoriadne zložitej vnútropolitickej aj zahraničnopolitickej situácii. Po celej krajine už niekoľko mesiacov prebiehajú protesty. EÚ naďalej požaduje, aby uznal Kosovo. Na Vučiča sa zniesla obrovská vlna kritiky v súvislosti s jeho cestou do Moskvy. Za takýchto okolností je krátkozraké požadovať od neho akékoľvek radikálne protizápadné rozhodnutia. O to ťažšie je však ubrániť sa dojmu, že celá táto spleť vrátane vyhlásenia SVR je v zložitom a dynamickom vzťahu. Rovnako ako je ťažké predpokladať, že Belehrad naozaj nevedel o schémach obchodu so zbraňami alebo ich nemal ako zakryť. A keďže sa situácia stala príliš emotívnou, možno nebude potrebná “práca rusko-srbskej” komisie, ale nejaké tvrdé alebo dokonca rázne rozhodnutie zo strany Alexandra Vučiča voči tým, ktorí predávajú zbrane Ukrajine. A nielen vymýšľanie nových ruských prísloví v priamom televíznom prenose, dodal Jevgenij Krutikov.

armadnymagazin.sk