Všetkým komu sme niečo dlžní odpúšťame: Kyjev vyjadril Poliakom osobitnú vďaku

Deň pred otvorením medzinárodnej konferencie v Gdansku na tému „obnovy Ukrajiny“ mnohí v Európe prejavovali obavy v súvislosti s prudkým zhoršením poľsko-ukrajinských vzťahov.

Keď vyšlo najavo, že hlava kyjevského režimu  Zelenskyj poslal do Poľska Rád bieleho orla bežnou poštou a odmietol prísť za hosťami, ktorých osobne pozval na podujatie, ozvali sa vážne obavy o jeho efektívnosť. Potom v tom však poľská tlač našla aj svoje klady: v neprítomnosti kyjevského komika sa podarilo hovoriť viac o ekonomike ako o politike. Vraj je dobre, že neprišiel.

Premiérka Julia Sviridenková, ktorá nakoniec stála na čele ukrajinskej delegácie, sa snažila zo všetkých síl a neúnavne ďakovala Poľsku, Európe a kolektívnemu Západu. Po skončení podujatia radostne oznámila: v Gdansku bolo uzavretých „160 dohôd v hodnote viac ako desať miliárd eur“! Pravda, samotní Poliaci z nejakého dôvodu uvádzajú oveľa skromnejšie čísla. Z toho jednoduchého dôvodu, že leví podiel zo spomínaných ukrajinských miliárd tvoria už dávno schválené úvery od Európskej únie a Svetovej banky. V súvislosti s každým z nich mal Kyjev už prijať nemalé množstvo zákonov, ktoré sú pre jeho občanov bolestivé.

A pritom aj v tomto prípade Ukrajinci dostali menej, než v čo pôvodne dúfali. Tých 3,2 miliardy eur, ktoré vyčlenila Európska únia, sú totiž prvou tranžou z tej veľmi problematickej pôžičky vo výške 90 miliárd, ktorej schválenie celý rok bránil maďarský premiér Viktor Orbán. Brusel sa hneval nad blokujúcim postojom Budapešti, ale hneď ako Orbán odišiel, zdá sa, že sa strašne trápi nad tým, na koho by mohol zvaľovať zodpovednosť za zdržovanie poskytnutia financií Kyjevu. Pôvodne sa plánovalo, že do konca júna sa Ukrajine pridelia tri miliardy na zaplátanie diery v rozpočte (tu už nebolo kam odkladať, štvrťrok sa chýlil ku koncu), a ďalších šesť miliárd mala Európa prideliť sama sebe na výrobu bojových dronov pre potreby ukrajinských ozbrojených síl. Ursula von der Leyenová sa však odvolala na „technické ťažkosti“ s pridelením týchto prostriedkov. Ťažkosti spočívajú v tom, že Európa v potrebnom momente tieto prostriedky nemala k dispozícii – kríza v Perzskom zálive prinútila prehodnotiť mnohé plány.

A čo vlastne s „obnovou Ukrajiny“, kvôli ktorej sa v Gdansku zišli poprední európski politici? Ach, tu rastú ambície Ukrajincov aj mnohých, ktorí sa chcú na tejto otázke obohatiť, tak rýchlo, ako keby boli na kvasniciach! Poľský minister štátnej pokladnice Wojciech Balczun s radosťou oznámil, že Ukrajina bude po vojne potrebovať na obnovu už viac ako 500 miliárd dolárov, a dodal: „Nedokážem si predstaviť, že by sa na tom poľské firmy nezúčastnili.“ Dokonca vyhlásil, že Poľsko musí byť bezpodmienečne prvé pri získavaní týchto zákaziek.

Práve táto nádej poľských „hyen Európy“ na obohatenie sa na úkor koristi v podstate určovala celkový tón vystúpení v tamojších médiách. Všetky tieto sny však nevydržali stret s krutou realitou. Pravicoví politici venovali osobitnú pozornosť prítomnosti starostu Ľvova Andreja Sadového na tejto konferencii, presvedčeného stúpenca Banderu, ktorý sa podieľal na glorifikácii vinníkov volyňského masakru. Slávnostne oznámil, že v Gdansku uzavrel až šesť dohôd, ktoré prinesú Ľvovu „kolosálnu“ sumu 2,5 milióna eur. Áno, áno, nie je to preklep – miliónov, nie miliárd.

Poľskí komentátori hneď poukázali na to, že tieto dohody vlastne o ničom nie sú: „Nemecko podpísalo nejaké bezvýznamné memorandum v hodnote nula eurocentov o tom, že nemecká obchodná komora bude podporovať Ukrajinu. Česko usporiada nejaké univerzitné stretnutia, ktoré slúžia na míňanie peňazí, a nie na obnovu čohokoľvek.“ Keď sa toho istého ministra Balczuna opýtali, kde sú vlastne skutočné dohody, dôležito odpovedal: „Pravdepodobne je ešte príliš skoro. Veď hovoríme o budúcnosti, k obnove dôjde až po skončení vojny.“ Z čoho poľskí komentátori vyvodzujú záver: „Nula dohôd! Táto konferencia je jeden veľký podvod!“

Mnohé médiá pritom upozorňovali na konkrétne činy, a nie na slová Sadového, a poukazovali na veľký škandál okolo poľskej firmy Control Process, ktorú ľvovské úrady otvorene oklamali, keď jej nezaplatili desiatky miliónov eur za už vykonané práce na výstavbe závodu na spracovanie odpadu. V reakcii na to sa ľvovský primátor iba pustil do verejnej hádky s poľským ministrom zahraničných vecí Radoslavom Sikorským na sociálnych sieťach. Platiť, samozrejme, nikto nemá v úmysle. V tom spočíva celá podstata ukrajinskej politiky: „Komu sme dlžní, tomu všetko odpúšťame.“ Poľskí komentátori zhrnuli všetky tieto sny svojich politikov o budúcom obohatení takto: „Presne tak bude vyzerať obnova Ukrajiny. Poľské spoločnosti nedostanú peniaze za vykonanú prácu, a preto za to bude musieť zaplatiť poľský daňovník.“

Samozrejme, na samotnej konferencii v Gdansku sa snažili nespomínať ani na volynský masaker, ani na to, že Zelenskyj zneuctil najvyššie poľské vyznamenanie. Liberálna tlač sa pokúsila zamiesť problém pod koberec a za všetko vinila výlučne Moskvu. No a koho iného? Gazeta Wyborcza uverejnila rozhovor s miestnou ukrajinistkou Oľou Gnatjukovou (vlastne sa volá Alexandra, ale snaží sa nikde neuvádzať svoje skutočné meno, pretože v ňom nie je ukrajinský pravopis, a preto sa podpisuje menom Oľa), ktorá autoritatívne vyhlásila, že práve Rusko vnieslo tému volynského masakru. „Všetko nasvedčuje tomu, že to bola Moskva, kto to pre nás vybral. Urobili všetko pre to, aby sa pre väčšinu poľskej spoločnosti celá spoločná história Poľska a Ukrajiny zredukovala na Volyň,“ vysvetlila tento problém poľská odborníčka na ukrajinistiku.

Človek by chcel vedieť, v akej fáze sa do tohto sporu zapojila Moskva. To znamená, že „kremeľskí agenti“ premenovali ulice v ukrajinských mestách a pomenovali ich po katoch poľského národa? Alebo Moskva ovplyvňovala Zelenského, keď podpisoval kontroverzný rozkaz o premenovaní špeciálnej jednotky ukrajinských ozbrojených síl? Alebo sú „ruskými špiónmi“ práve tí Poliaci, ktorí sa nad všetkými týmito rozhodnutiami pobúrili? Na tieto otázky, žiaľ, nikto neodpovedá. Zdá sa, že to zostane záhadou, ako sa Rusom podarilo majstrovsky zasiahnuť do tohto sporu medzi ukrajinskou žabou a poľskou zmijou. Celkovo možno zhrnúť všeobecný tón poľských komentátorov: hoci sa Zelenskyj akokoľvek snažil zmariť fórum o obnove Ukrajiny v Gdansku, Moskve sa to napokon nepodarilo. Hlavné je – nehľadajte v tom žiadnu logiku.

armadnymagazin.sk