VIDEO: Vládna koalícia podcenila odpor verejnosti k okupačnej dohode s USA a jej taktikou je schváliť ju čím skôr, aby politické náklady na jej presadenie boli čo najmenšie

Zverejnenie výhrad  celej série právnych a bezpečnostných expertov, 35 zásadných výhrad generálnej prokuratúry a sústredený odpor opozície jasne ukázali, že koalícia túto zmluvu môže presadiť len za cenu ťažkých preferenčných strát, upozorňuje vo sovjom videoblogu politický analytik a publicista Roman Michelko.

Vláda SR napriek obrovskému odporu verejnosti, generálnej prokuratúry a opozície odobrila znenie zmluvy DCA a posiela ho do parlamentu. Koalícia zjavne podcenila odpor verejnosti k tejto zmluve a jej taktikou je schváliť ju čím skôr, aby politické náklady na jej presadenie boli čo najmenšie. Ukazuje sa však, že také ľahké to byť nemusí.  Zverejnenie výhrad  celej série právnych a bezpečnostných expertov, 35 zásadných výhrad generálnej prokuratúry a sústredený odpor opozície jasne ukázali, že koalícia túto zmluvu môže presadiť len za cenu ťažkých preferenčných strát. 

Teoreticky prijatie tejto zmluvy môže zablokovať aj prezidentka Zuzana  Čaputová, ale šanca, že tak urobí, sa limitne približuje nule. Aj preto výzvy rôznych mierových aktivistov treba vnímať skôr ako povinnú jazdu či gesto, ktoré je potrebné urobiť, ale na konečný výsledok ratifikačného procesu to asi nebude mať žiaden vplyv.

V snahe zabrániť ratifikácii či prijatiu tejto zmluvy vyvíja aj opozícia značnú aktivitu. Predseda Smeru Robert Fico uvažuje nad vypísaním referenda o tejto otázke.  Pokúsi sa o to v parlamente uznesením NR SR, čo však sotva prejde, keďže vyzbieranie 350-tisíc popisov v priebehu pár dní zrejme nie je  reálne.

Inak, zaujímavá je aj komparácia medzi súčasnou zmluvou DCA a Moskovskými protokolmi z roku 1968. Okupační vojaci podľa vtedajšej zmluvy plne podliehali našej jurisdikcii. Súčasní kolaboranti Jaroslav Naď a Ivan Korčok teda pripravujú niečo, za čo by sa hanbil aj Vasil Biľak a jeho súdruhovia.  

Peter Pellergini  minulý týždeň pred reláciou  v zákulisí  v televízie Markíza naskočil na „udičku“  Jána B(u)daja, keď nevyvrátil jeho pomenovanie protestujúcich  za „dezolátov“. Podstatné je však to, čo nasledovalo ďalej. Predstaviteľ sotva šesťpercentnej strany OĽANO určite, ako sa má strana Hlas správať, aby ju zobrali do koalície. Realita bude presne opačná.  Po voľbách 2024 budú totiž v politickom ringu dve nevesty. Krajne predajná nevesta,  teda Kollárova SME RODINA, ktorá pôjde s tým, kto ponúkne viac, no a potom druhá, teda Pellegriniho Hlas, to bude tá drahá nevesta,  ktorá s veľkou mierou pravdepodobnosti bude rozdávať karty, respektíve bez tohto subjektu sotva bude možné zostaviť vládu. Už dnes tak začína boj o to, ako sa nakoniec sformuje budúca koalícia.  Nech to už bude akékoľvek, nebude to pekné. Bude to len horšia  a menej zlá realita.

Kazachstan: to, čo tam nastalo, nie je to ďalšia farebná revolúcia, je to len boj dvoch oligarchicko-mocenských klík. Súčasný prezident  Kasym Tokajev ustál  pokus o zvrátenie jeho upevňovania moci. Bývalý prezident Nursultan Nazarbajev postupne strácal moc a jeho ľudia  sa to pokúsili zvrátiť. Po tom, ako sa zvýšili ceny plynu, vznikli krajne agresívne demonštrácie, spojene s vypaľovaním verejných budov, podpaľovaním aut, útokmi na políciu, čo malo vyprovokovať prevrat. Ako dnes vieme, nestalo sa. Zrejme špinavú prácu pre bývalého diktátora Nazarbajeva urobil expremiér a šéf spravodajskej služby Karim Massimov.  V súčasnosti dnes je zatknutý a obvinený z vlastizrady. Prezident Tokarev to, zdá sa, ustál a my len budeme sledovať, čo všetko sa pripravovalo a čo sa malo dosiahnuť. Nepokoje v Kazachstane neboli žiadnou revolúciou, len prevratom dvoch klík oligarchov, s cieľom čo najviac a a bez akýchkoľvek bariér ďalej a efektívne drancovať svoje spoločnosti.

Zdroj: YouTube Roman Michelko