VIDEO Pirošíková po diskusii v českom senáte: Ratifikácia Istanbulského dohovoru nezvýši ochranu obetí!

Pomoc alebo hrozba? Zástancovia Istanbulského dohovoru tvrdia, že jeho úlohou je zabezpečiť ženám väčšiu ochranu pred domácim, či iným násilím.

A preto je potrebné, aby sa k nej pripojili všetky členské štáty Únie. Pod pekným obalom sa ale môžu skrývať rôzne nástrahy. Na pôde senátu Českej republiky prebehla konferencia s názvom „Istanbulský dohovor – výzva, hrozba?.“ Tej sa zúčastnili mnohí odborníci či už z oblasti práva, ale i sociológie. Na pozvanie predsedu českého senátu na nej vystúpila i JUDr. Marica Pirošíková, PhD., bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP, v súčasnosti pôsobiaca ako advokátka a poradkyňa ministra spravodlivosti SR.

Pomoc alebo hrozba?

Pani doktorka v úvode svojho vystúpenia ste priblížili dôvody, pre ktoré Robert Fico (Smer-SD) vo februári 2018 verejne vyhlásil, že nedá súhlas na to, aby vláda predložila Istanbulský dohovor na ratifikáciu, aké to sú?

Odôvodnil to existenciou legitímnych a zjavných rozporov medzi obsahom Istanbulského dohovoru a ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy.

Zároveň prijal záväzok, že všetko užitočné z Istanbulského dohovoru, čo nie je v slovenskom práve, do neho bude inkorporované, aby ochrana žien, pokiaľ ide o násilie, bola na principiálne európskej úrovni.

Ale upozornil, že pre vládnu koalíciu sú neprijateľné tie pasáže, ktoré hovoria o stereotypoch a rodovej rovnosti v zmysle odstraňovania takzvaných tradičných rolí mužov a žien v rodine.

Vyhlásenie kresťanských cirkví

Upozornili ste aj na spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví na Slovensku k manželstvu, rodine a k Istanbulskému dohovoru z 13. februára 2018. Čo uviedli k dohovoru?

Ich pripomienky boli veľmi podobné tým, ktoré odzneli na pôde senátu ČR. Po prvé im vadilo, že k žiadnemu ustanoveniu dohovoru nie sú prípustné žiadne výhrady okrem niekoľkých nepodstatných výnimiek.

Ďalej, že téma násilia v rodine si žiada komplexný prístup. Môže sa týkať nielen žien, ale aj ďalších zraniteľných osôb.

Predstavitelia vyjadrili ďalej svoj nesúhlas s ideológiami, ktoré rovnosť prezentujú ako rovnakosť a prichádzajú až k popretiu rozdielov medzi mužmi a ženami.

Konkrétne kritizovali, že Istanbulský dohovor vidí koreň domáceho násilia aj v zaužívaných „rolách“ mužov a žien, ktoré nazýva stereotypnými, a žiada na riešenie tohto problému ustúpiť od špecifických čŕt biologicky danej ľudskej prirodzenosti muža a ženy v prospech tzv. rodovej rovnosti.

Pojem „rod“ pritom definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“ (čl. 3, písm. c). Dohovor vyžaduje, aby odsúdeniahodné „stereotypné roly“ (čl. 12, ods. 1), ako aj zavádzanie „nestereotypných rodových rolí“ (čl. 14, ods. 1) posudzovala nejasne definovaná „skupina expertov“ (čl. 66), nadradená aj národným parlamentom.

Ideologický nástroj?

Stotožňujete sa s týmto názorom po právnej a odbornej stránke?

Príspevky, ktoré odzneli v senáte, v rámci ktorých boli prezentované advokátom a vysokoškolským pedagógom Jakubom Křížom aj výňatky zo správ GREVIA potvrdzujú tieto obavy.

Pripomínam, že GREVIO je skupina expertov ktorá dohliada na vykonávanie dohovoru zmluvnými stranami.

Jakub Kříž sa zaoberal tou rovinou kritiky, podľa ktorej Istanbulský prekračuje rozumnú hranicu medzi neutrálnou právnou reguláciou a vynucovaním špecifického či ideologického pohľadu na svet.

Nezlučiteľnosť Istanbulského dohovoru s bulharskou ústavou

Čím to podporil?

Najskôr upozornil na rozhodnutie bulharského ústavného súdu, ktorý dospel k záveru o nezlučiteľnosti Istanbulského dohovoru s bulharskou ústavou.

Bulharský ústavný súd predovšetkým poukázal na skutočnosť, že v dohovore vedľa seba autonómne koexistujú dva odlišné koncepty, biologické pohlavie, sex, a rod, ktorý je determinovaný subjektívnym vnímaním. Je vymedzený tak, že prekračuje binaritu pohlavia.

Podľa bulharského ústavného súdu dohovor vedie k možnosti voľnej autonómnej sebaidentifikácie vlastného pohlavia a zabezpečenie celkového právneho uznania zmeny pohlavia zo strany štátu.

Z tohto pohľadu môže mať biologický muž ženské pohlavie a naopak. Ústavný súd tiež upozornil, že táto dualita a význam pojmov používaných v dohovore nevedie k dosiahnutiu rovnosti pohlaví, ale fakticky odstraňuje rozdiely medzi pohlaviami.

Nakoniec jeho úvahy končia tým, že bulharský ústavný poriadok chápe pohlavie v jeho biologickom zmysle a ako binárnu kategóriu, s čím je Istanbulský dohovor v rozpore.

Podľa ústavného súdu ak ale spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať medzi mužom a ženou, boj proti násiliu na ženách zostáva iba formálnym, ale neúplným záväzkom.

GREVIO

Spomínal ste aj výňatky zo správ GREVIA, môžete to čitateľom ozrejmiť?

Áno, pokiaľ ide o preukázanie ideologického zaťaženia Istanbulského dohovoru, Jakub Kříž upozornil aj na výňatky zo správ GREVIA.

Napríklad na to, že vo vzťahu k Poľsku GREVIO upozorňuje, že súdy zachovávajú rešpekt k rodine ako základnej jednotke spoločnosti, čo je neprijateľné, pretože úlohou je bojovať s rodovými stereotypmi.

Pokiaľ ide o Taliansko, GREVIO bol obzvlášť znepokojený objavujúcimi sa náznakmi tendencie reinterpretovať a preorientovať politiku rovnosti žien a mužov na politiku rodiny a materstva.

Odsúdenie si vykoledovala aj Čierna Hora, kde je podľa GREVIA „úcta k tradičnej rodine silná aj medzi odborníkmi poverenými intervenciou v rodinách“.

Ďalej, že ženám sú často prisudzované tradičné rodové roly matiek a manželiek a že s týmto neduhom treba bojovať podporou mimovládnych organizácií.

Zvláštny boj…

Ďalej GREVIO považuje za dôležitú oblasť vzdelávania. Vyžaduje preto, aby negatívne rodové stereotypy boli aktívne odbúravané na všetkých úrovniach vzdelávania. Andorra napríklad bola GREVIOM ocenená za organizovanie seminárov za účelom dekonštrukcie stereotypov a analýzy sociálnych konštruktov, ako je napríklad mýtus romantickej lásky.

Problém mýtu romantickej lásky spočíva podľa GREVIA v tom, že udržuje nerovnosti medzi pohlaviami a môže hrať úlohu pri vzniku násilných partnerských vzťahov.

Andorra tak bola povzbudená k tomu, aby každá škola vykonávala každoročné preskúmanie krokov prijatých na vybavenie žiakov potrebnými zručnosťami.

Zo správy GREVIA týkajúcej Talianska sa možno dozvedieť, že podpora voličov sa presunula k tradičnejším a konzervatívnejším hnutiam vyznávajúcim rodovo neutrálny prístup.

Neutrálny prístup k pohlaviu je podľa GREVIA v rozpore s Istanbulským dohovorom. Neutrálny prístup sa prejavuje napríklad tým, že talianske školy spolupracujú s rodovými organizáciami menej ako predtým.

Pričom GREVIO upozorňuje taliansku vládu, že zabezpečiť rodovo citlivé vzdelanie je podľa dohovoru ich povinnosťou.

Zahraniční odborníci

Zaujalo Vás osobitne ešte nejaké vystúpenie?

Veľmi zaujímavé bolo aj vystúpenie pani Aline Cheynet de Beaupré, ktorá je profesorkou súkromného práva na univerzite d`Orléans.

Opakovane bola prizvaná ako konzultant pre výbory francúzskeho národného zhromaždenia a senát. V úvode svojho vystúpenia poznamenala, že Francúzsko ratifikovalo Istanbulský dohovor už v roku 2014.

Upozornila, že vďaka Istanbulskému dohovoru došlo k takej zmene, že vo Francúzsku žena nie je iba biologický koncept. Od roku 2016 môžu osoby meniť pohlavie, buď chirurgickým zásahom, alebo hormonálnou liečbou, alebo jednoducho tým, že sa vyhlásia za ženu.

To platí samozrejme aj pre mužov. To má samozrejme vplyv na násilie páchané na ženách, pretože biologická žena nie je jediná, ktorej sa to týka. Je tiež potrebné zohľadniť páry, páry mužov, páry žien, páry heterosexuálne… V rámci tohto páru každý môže vykonať zmenu.

Čiže to sú pomerne závažné zmeny týkajúce sa násilia páchaného na ženách, čo je názov, ktorý používa Istanbulský dohovor.

V Istanbulskom dohovore sa podľa pani profesorky príliš nehovorí o deťoch, je tam zmienka o rodičovskej autorite, kde sa hovorí o mužoch a o ženách.

Toto má vplyv na ďalšiu otázku, a to sexuálne násilie, domáce násilie… Existuje teda množstvo typov násilia, ku ktorým sa pristupuje rôzne, čo vedie k diskriminácii. Rovnosť medzi mužmi a ženami sa teda mieša a prichádza o svoju silu na základe pojmu rodu.

„Pozitíva“

Uviedla aj nejaké pozitívne aspekty Istanbulského dohovoru? Napríklad zníženie násilia na ženách?

Podľa pani profesorky nemal Istanbulský dohovor vo Francúzsku veľký dopad v súvislosti s ochranou žien pred násilím ani na legislatívu, ani na rozhodovaciu činnosť súdov a neprejavil sa pozitívne ani v znížení násilia.

Uviedla, že podľa štatistík, ktoré dohľadala, je každé tri dni zabitá vo Francúzsku žena svojim partnerom alebo bývalým partnerom. Poznamenala, že tieto čísla sú uvádzané bez akýchkoľvek vysvetlení, nie je tam žiadna analýza.

Napríklad v roku 2017 sa počet hlásených obetí sexuálneho násilia zdvojnásobil. Ministerstvo vnútra v máji 2023 ohlásilo pokles násilností. Ale zároveň upresnilo, že to sa netýka násilia v rámci rodiny. To naopak vzrástlo o 11,82 percenta.

Podľa pani profesorky za nezdá, že by štát dával prioritu ochrane detí pred násilím. To je odsudzované na najrôznejších fórach. Ako príklad uviedla, zabitie päťročného dievčatka v máji 2023. Išlo o prípad otca, ktorý podal na matku sťažnosť na nezastupovanie dieťaťa. Matka podala na otca sťažnosť pre násilie. Získala ochranu a dosiahla to, že otec bol vysťahovaný.

Nebol ale zakázaný jeho styk s dieťaťom, a to je teda tá situácia, ktorá viedla k neželanému výsledku. Francúzsky právny systém preto nepovažuje za dokonalý.

Na záver si položila otázku, aké sú pre Francúzsko prínosy Istanbulského dohovoru? Štatistiky, bohužiaľ neukazujú žiadnu zmenu. Ženy sa stali neviditeľnými.

Objavuje sa nové nebezpečenstvo pre ženy, pretože keď už nemôžu oddeliť mužov a ženy, tak rastie počet miest, alebo inštitúcií, kde sa budú vzájomne miešať muži a ženy, ženy teda nebudú môcť ťažiť z ochrany.

Na záver citovala z rozhodnutia bulharského ústavného súdu, že ak spoločnosť stratí schopnosť odlišovať ženy od mužov, stane sa boj proti násiliu na ženách nevymáhateľnou povinnosťou. Francúzsko toho je podľa nej bohužiaľ príkladom.

ESĽP a ochrana žien

Ako teda zabezpečiť lepšiu ochranu žien na národnej a medzinárodnej úrovni?

Na konferencii som predovšetkým upozornila na to, že účinnú ochranu obetiam zabezpečuje na medzinárodnej úrovni ESĽP, ktorý z článkov 2, 3, 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sformuloval významné pozitívne záväzky štátu pokiaľ ide o účinnú ochranu obetí domáceho násilia, či sexuálneho zneužívania, ako aj vo vzťahu k ich náležitému vyšetreniu.

Tieto som podporila odkazmi na príslušnú judikatúru ESĽP, ktorý uviedol, že účinný postup proti závažným trestným činom, pri ktorých ide o základné hodnoty a prvky súkromného života, vyžaduje podľa ESĽP náležité ustanovenia trestného práva.

V prípade M. T. a S. T. v. Slovensko ESĽP zdôraznil, že tento postoj v zásade nie je obmedzený na prípady fyzického násilia.

Ale naopak osobitne v prípadoch domáceho násilia sa môže vzťahovať aj na psychické násilie.

A detí

ESĽP vo svojej judikatúre osobitne zdôraznil povinnosť štátu zabezpečiť ochranu dieťaťa pred zneužitím. K porušeniu podľa ESĽP preto dochádza, ak sociálni pracovníci alebo štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o tom, že obeť bola vo vážnom ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu práv.

Je otázkou, či si francúzske orgány splnili túto povinnosť v prípade zabitého dievčatka, o ktorom hovorila v senáte francúzska profesorka.

Podľa ESĽP k porušeniu pozitívnych povinností dochádza už vtedy, ak daný pracovník neuskutočnil dostupné primerané opatrenia, ktoré skutočne mohli zmeniť alebo zmierniť spáchanú škodu.

Berúc do úvahy vysoký štandard ochrany vytvorený ESĽP je ratifikácia Istanbulského dohovoru nadbytočná.

Ak by nedošlo k náležitej ochrane v prípade známej hrozby násilia a jeho účinnému vyšetreniu, obete sa môžu podľa čl. 127 Ústavy SR obrátiť na ústavný súd

A namietať porušenie pozitívnych záväzkov štátu vyplývajúcich z článkov 2, 3 a 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ak napríklad vo vyšetrovaní týkajúcom sa vyšetrovania vraždy, domáceho násilia, týrania, sexuálneho zneužívania dochádza k prieťahom, nedostatočnému alebo neefektívnemu vyšetrovaniu, poškodení sa môžu obrátiť v priebehu trestného konania na ústavný súd.

Ak dôjde k zastaveniu trestného konania, možno v prípade pochybností o účinnom vyšetrení požadovať s odkazom na články 2,3, či 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. od ústavného súdu zrušenie takéhoto rozhodnutia.

V ďalšom konaní sú následne orgány činné v trestnom konaní povinné postupovať v súlade s právnym názorom ústavného súdu. V prípade neúspechu sa môžu obrátiť na ESĽP.

Čo pomôže oveľa viac

Aké sú teda Vaše odporúčania na záver?

Okrem už uvedenej ochrany zabezpečovanej ústavným súdom a ESĽP, určite sú potrebné legislatívne zmeny v prípade identifikovaných nedostatkov.

Dôležitý je aj interdisciplinárny prístup vrátane vzdelávania. V rámci ktorých budú aj naďalej vyšetrovatelia, prokurátori, sociálni pracovníci, či sudcovia pravidelne oboznamovaní s relevantnou judikatúrou ESĽP.

A budú im poskytované aj informácie aj z iných vedných odborov, ako psychológia, psychiatria. A to nielen pokiaľ ide o formy domáceho násilia a sexuálneho zneužívania. Ale aj správanie obetí takejto trestnej činnosti, či možných prienikov tohto javu v rámci poručenských sporov o deti.

Uvedené aktivity sa realizujú bez ohľadu na ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Táto sama osebe nijako nezlepší postavenie obetí, ak ich nebude dostatočne chrániť príslušná legislatíva a na ňu nadväzujúca prax.

Rezervy máme pokiaľ ide o odškodňovanie obetí trestných činov. Na to sme upozornili minulý rok petíciou, ku ktorej som Ereportu poskytla rozhovor.

ereport.sk

Ilustračné foto: hlavnydennik.cz

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)