VIDEO: Duel sudcu Šamka a prokurátora ÚŠP Šantu o rušení Lipšicovej prokuratúry aj u využívaní kajúcnikov: Kto a kedy zabezpečí kontrolu nekontrolovateľných?

V podcastovom štúdiu denníka Pravda diskutovali o rušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) jej častý kritik, sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko a prokurátor ÚŠP, ktorý bol už pri jeho zakladaní, Ján Šanta.

Sudca Peter Šamko by videl ohrozenie právneho štátu, pre ktoré by išiel protestovať, iba v prípade, ak by vládna moc chcela zrušiť súdy a celú prokuratúru, nielen jednu jej časť. Špeciálna prokuratúra je podľa neho bez kontroly. Prokurátor Ján Šanta nesúhlasí, pripúšťa však o tom diskusiu. „Jej zrušenie je ale ako trhať fialky dynamitom,“ reaguje v dueli v podcaste Pravdy.

Výroky hostí:

„Keby bola zrušená celá prokuratúra a povedalo by sa, že Úrad vlády alebo koaličná rada budú rozhodovať o tom, na koho podajú obžalobu, vtedy by som išiel protestovať na námestia, že je ohrozený právny štát.“ Peter Šamko

„Zrušenie špeciálnej prokuratúry namiesto diskusie o možnom zlepšení systému a jeho prípadnej zmene je ako trhať fialky dynamitom.“ Ján Šanta

Viac vo videu:

Jeden hovorí, že špeciálnu prokuratúru treba absolútne zrušiť hneď, ako sa to dá, druhý, že je naďalej veľmi potrebná. Jednému chýbajú odborné argumenty, prečo by mala zostať zachovaná, druhému zasa vecná a konkrétna argumentácia, ktorou by sa dalo vysvetliť jej zrušenie. Jeden tvrdí, že v posledných rokoch dochádza k úpadku právneho štátu v oblasti spravodlivosti a táto vláda ho azda zastaví, druhý varuje, že úpadok príde po zmenách, ktoré presadzuje práve táto nová Ficova vláda.

Peter Šamko si vysvetľuje vládny zámer zrušiť špeciálnu prokuratúru tak, že ide iba o začlenenie prokurátorov ÚŠP do hierarchie prokuratúry, aby boli pod kontrolou generálneho prokurátora. Podľa neho sú prokurátori ÚŠP v súčasnosti iba pod dozorom svojho šéfa, špeciálneho prokurátora.

„Toto je anomália, ktorú som kritizoval už od vzniku špeciálnej prokuratúry,“ hovorí Šamko. „Nazývame to kabinetná justícia, že pri nej neexistujú opravné prostriedky. Všetko si vyriešia sami. Akýkoľvek podnet na prokurátora vyrieši jeho šéf. Nikto nikdy to až do právoplatnosti toho rozhodnutia nekontroluje,“ dodáva sudca, hoci zároveň spomína aj kontrolu zo strany generálneho prokurátora cez paragraf 363.

Šanta: Nie sme bez kontroly

Prokurátor Ján Šanta nesúhlasí, že by činnosť ÚŠP nebola kontrolovaná, naopak. Poukazuje práve na prax, keď sa kvôli využitiu paragrafu 363 obracia na Generálnu prokuratúru väčšina stíhaných, takže sa postupom prokurátorov ÚŠP generálny prokurátor veľmi často zaoberá. „Keď mi vznesenie obvinenia a zamietnutú sťažnosť kontroluje generálny prokurátor s takou intenzitou, toto nie je vonkajšia kontrola? Toto je uzavretý systém? To kategoricky odmietam,“ oponuje sudcovi Šanta.

Dodáva, že postup prokurátorov ÚŠP ešte pred podaním obžaloby často kontroluje aj Špecializovaný trestný súd pri žiadostiach o väzbu. „A nezabúdajme, že je tu ešte Najvyšší súd a dnes už bežne využívaný Ústavný súd,“ pripomína prokurátor ÚŠP. Preto nesúhlasí so závermi sudcu Šamka, že došlo k úpadku trestného práva a že zaň môže Úrad špeciálnej prokuratúry. „Ak by to aj tak bolo, tak potom sa treba pýtať, kto je konečnou inštitúciou, ktorá garantuje zákonnosť trestného práva. V našom prípade je to Najvyšší súd SR a Špecializovaný trestný súd. My sme len navrhovatelia obžalôb či návrhov na väzbu,“ konštatuje prokurátor Šanta.

„Prečo to za dvadsať rokov nebol problém? Prečo to nezmenili zákonodarcovia z rôznych vládnych garnitúr, prečo s tým nikdy neprišiel generálny prokurátor? Pri tom množstve obvinených? Lebo to problém nie je,“ dodáva prokurátor Šanta. Šestnásť rokov od roku 2004 bol špeciálnym prokurátorom Dušan Kováčik, ktorý bol odsúdený za korupciu. Je známy tým, že osobne prevzal 63 prípadov, v ktorých nepodal žalobu alebo rovno zastavil stíhanie, pričom podal kontroverzným spôsobom iba jednu obžalobu v spore o hotel Carlton. Ďalších vyše 111 spisov k rôznym prípadom našli policajti zatajených v jeho kancelárii po tom, čo ho začali stíhať pre korupciu.

Šamko: Protestovať by som išiel, ak by zrušili celú prokuratúru

Sudca Peter Šamko odmieta tvrdenia z protestov na námestiach slovenských miest, že by zrušením špeciálnej prokuratúry malo dôjsť k ohrozeniu právneho štátu. Situáciu prirovnáva k zavedeniu novej súdnej mapy, keď boli zrušené a zlúčené niektoré súdy, pričom vtedy sa nikto na ohrozenie právneho štátu podľa neho nesťažoval a ani k nemu nedošlo.

„Právny štát by bol ohrozený vtedy, ak by sa zrušili všetky súdy, súdna moc by išla pod výkonnú a Úrad vlády bude vykonávať kompetencie súdov. To isté prokuratúra. Keby bola zrušená celá prokuratúra a povedalo by sa, že Úrad vlády alebo koaličná rada budú rozhodovať o tom, na koho podajú obžalobu, vtedy by som išiel protestovať na námestia, že je ohrozený právny štát,“ hovorí sudca Šamko.

Sudcom pri reforme súdnej mapy však automaticky podľa zákona zostávali prípady, ktoré prejednávali, pričom prokurátorom ÚŠP má ich ponechanie v rámci výnimky zo zákona schvaľovať generálny prokurátor Maroš Žilinka na individuálnej báze. Aj to zrejme budú iba tie prípady, v ktorých je skončené vyšetrovanie a obžaloba na súde.

Prokurátor ÚŠP Šanta opakuje, že ani v diskusii so sudcom Šamkom nepočul relevantný argument na zrušenie špeciálnej prokuratúry ani na zmiernenie trestov za korupciu či oklieštenie ochrany oznamovateľov, teda na zmeny, ktoré chce zrýchlene presadiť vládna koalícia. „To sa netýka len úzkeho okruhu osôb alebo len súdov. To sa týka celej spoločnosti a vnímania stavu a postihu korupcie, a teda aj vnímania stavu právneho štátu vo vnútri krajiny aj navonok,“ uzatvára prokurátor Šanta.

Vo veľkom dueli v podcaste denníka Pravda bola reč aj o využívaní kajúcnikov. Obaja experti z praxe sa napriek rozdielnym postojom k spomínaným témam zhodli v tom, že tak rozsiahle zmeny majú pred schvaľovaním prejsť riadnou odbornou diskusiou, nie zrýchleným prijatím v parlamente.

Celá debata:

Zdroj: pravda.sk / YouTube / InfoVojna