VIDEO: Čaputová v panike pred odhalením zločinov páchaných organizovanou skupinou v OČTK, podkopávajúcej právny štát, demokraciu a ľudské práva na Slovensku

Vystúpila v parlamente s prejavom, v ktorom kritizovala akútnu potrebu zásadnej reformy trestného kódexu a obhajovala existenciu Lipšicovej prokuratúry. Masívne porušovanie ľudských práv občanov vraj nie sú dôvodom na takéto zmeny.

Hlava štátu vo svojom prejave v NR SR upozornila na riziká zrýchleného rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by podľa nej mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb.

Novela Trestného zákona môže byť v kolízii s Ústavou SR, prináša hrozbu zásahov do práv poškodených na spravodlivý proces. Zásadné zníženie trestných sadzieb, zvýšenie hraníc škody, zmeny v ukladaní podmienečných trestov a zmeny v oblasti premlčania, by boli rezignovaním štátu na ochranu svojich občanov, na efektívne vymáhanie spravodlivosti a môže znamenať odklon od ochrany princípov právneho štátu. V pléne Národnej rady (NR) SR to vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová v rámci príhovoru k predloženej novele Trestného zákona.

Novela podľa nej výrazne znižuje trestné sadzby pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch. „Zároveň zásadným spôsobom posúva nahor hranicu výšky škody a tiež rozširuje možnosť ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, a to aj pri najzávažnejšej ekonomickej kriminalite páchanej organizovanými skupinami páchateľov,“ vyhlásila. Ako príklad uviedla, že ak páchateľ pri krádeži spôsobí škodu do 350.000 eur, podľa novely by nemusel ísť do väzenia a mohol by dostať podmienku.

Prezidentka tiež namieta, že za všetky trestné činy v štvrtej a piatej hlave Trestného zákona bude možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, a to bez ohľadu na výšku škody, rozsah spáchania trestného činu, dokonca aj vtedy, keď bude spáchaný organizovanou skupinou.

Pripomenula, že v novele sa skracujú premlčacie lehoty vo väčšine prípadov o polovicu. „Páchateľ sa tak v týchto prípadoch za polovičný čas môže stať beztrestný,“ vyhlásila.

Prerokúvané zmeny majú podľa nej zásadný vplyv aj na objasňovanie trestných činov. „Napríklad nasadenie odposluchov alebo agenta sa môže využívať len pri zločine, čo je z definície trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby presahuje päť rokov,“ pripomenula s tým, že zmenou výšky trestnej sadzby by mnohé zločiny mali byť kvalifikované už iba ako prečiny, a teda nebude možné ani využívanie uvedených prostriedkov. Dodala, že podľa odborníkov to môže viesť k zvýšenej kriminalite.

Upozornila aj na riziká zrýchleného rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Poukázala pritom na množstvo spisov, ktoré bude potrebné prerozdeliť „zo dňa na deň“. Reálne podľa nej preto hrozia prieťahy v dotknutých trestných konaniach.

Nesúlad novely vidí aj s pozitívnym záväzkom štátu efektívne stíhať trestné činy ohrozujúce ústavou chránené záujmy občanov. Odvoláva sa pritom na nálezy Ústavného súdu (ÚS) a na možný nesúlad s princípom právneho štátu. Zmierňovanie trestov odňatia slobody a širšie využívanie alternatívnych trestov považuje za legitímnu tému. Za nevyhnutnú podmienku však označila vybudovanie dostatočných personálnych a organizačných kapacít probačného dohľadu. To podľa nej aktuálne absentuje.

Prezidentka ocenila avízo od predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas-SD) o tom, že by malo ešte dôjsť k zmenám v návrhu. „Treba však zároveň dodať aj to, že nebyť politického a verejného tlaku, dnes by s najväčšou pravdepodobnosťou novela týchto zákonov už platila,“ dodala. Apelovala pritom na poslancov, aby takýmto spôsobom neprijímali zásadné zmeny. Uznala, že vláda má mandát na prijímanie zmien. Upozornila však vládu, že vyhrať voľby neznamená môcť robiť všetko, ale prevziať najväčší podiel zodpovednosti.

Nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by podľa nej mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb. Argumenty vlády na zrýchlený režim podľa nej neobstoja. Zdôvodnenie vidí skôr vo výroku premiéra Roberta Fica (Smer-SD), že ide o mocenské rozhodnutie. Odmietla aj argumenty o potrebe zosúladiť výšky trestov s okolitými krajinami Európskej únie (EÚ). Poukázala pritom na výhrady európskych orgánov a na ohrozenie čerpania eurofondov.

„Trestná politika patrí medzi najpodstatnejšie, a teda základné funkcie nášho štátu. Ide o kľúčový nástroj na udržiavanie poriadku a bezpečnosti v spoločnosti, s priamym dosahom nielen na páchateľov, ale aj na práva poškodených,“ pripomenula prezidentka. Dodala, že predložená novela predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien v doterajšej trestnej politike štátu a zásadne mení prístup k majetkovej a hospodárskej kriminalite.

Upozornila preto na riziká nesprávne alebo dôkladne nepripraveného nastavenia zmien. Tie vidí v nepredvídateľných celospoločenských škodách a nezvratnom zásahu do práv osôb poškodených trestnou činnosťou.

„Je bezprecedentné, aby sa takéto závažné zmeny v oblasti trestného práva diali bez riadneho legislatívneho procesu. Prebiehajúca rozprava v parlamente ho, samozrejme, nenahrádza, to by sme ho potom vôbec nemuseli mať v právnom poriadku,“ zdôraznila. Podčiarkla zmysel štandardného legislatívneho procesu.

„Nezamieňajme preto rozpravu v parlamente za tento nástroj prípravy legislatívy,“ podotkla s tým, že absencia odbornej diskusie znásobuje riziká.

Odmietla pritom dôvody vlády pre skrátené legislatívne konanie. „Ako jeden z hlavných dôvodov, o ktorý navrhovateľ, teda vláda SR, opiera dôvodnosť skráteného legislatívneho konania, je údajné masívne porušovanie ľudských práv obvinených. Majú o tom svedčiť desiatky rozhodnutí Ústavného sudu (ÚS) SR. Mala som možnosť sa oboznámiť s uvedenými rozhodnutiami ÚS a musím povedať, že tento argument predkladateľa ako zákonný dôvod pre zrýchlený legislatívny proces neobstojí,“ uviedla.

Prezidentka dodala, že rozhodnutia ÚS majú málo spoločné s novelou a neodôvodňujú zrýchlené rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Poznamenala tiež, že väčšina rozhodnutí ÚS sa týka iných orgánov vymožiteľnosti práva.

„Argument navrhovateľa, že aj za rozhodnutia ÚS, ktoré sa týkali súdov, môže vlastne prokuratúra, tiež neobstojí, pretože zodpovednosť za postup a rozhodnutie nesie vždy ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal,“ doplnila.

Odmietla tiež odvolanie sa vlády na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendami v okolitých krajinách Európskej únie. Poukázala aj na vyjadrenia Európskej prokuratúry, že niektoré z navrhovaných zmien by neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu Európskej únie boli trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami.

„Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty,“ podčiarkla.

„Nemusíme sa zhodnúť na tom, o čom by politika mala byť, ale jedno platí pre všetkých rovnako: v demokratickej spoločnosti je výkon moci limitovaný zákonmi a ústavou a aj víťaz volieb ich musí rešpektovať,“ uzavrela prezidentka.

Viac vo videu:

Zdroj: bleskovky.sk / trend.sk / YouTube / InfoVojna