Video: 2.máj – masaker v Dome odborov v Odese, deň “narodenia” ukrajinského národa?

Masaker v Odese. Nová Chatyň. Jedenásť rokov a bohužiaľ aj 82 rokov staré udalosti sú stále aktuálnejšie. Prinášame videá o udalostiach v Odese v pôvodnom znení s titulkami od pani Ireny Aneri.

Chatyň bola dedina v Bielorusku zničená 22. marca 1943 kárnou zložkou pomocnej ochrannej polície, ktorá bola súčasťou kolaborantského útvaru sformovaného na Ukrajine – 118. Schutzmannschaft bataliónu. Kárna operácia bola vykonaná ako pomsta za smrť nemeckých vojakov, ktorých zabili partizáni.

V súlade s princípom kolektívnej viny bolo možné za možné poskytnutie pomoci partizánom 149 obyvateľov Chatyne upálených za živa alebo zastrelených. Chatyň sa stala symbolom masových vrážd civilného obyvateľstva, ktorých sa na okupovanom území ZSSR dopúšťali nacisti a kolaboranti.

2. máj je dňom narodenia ukrajinského národa

“Čo sa vlastne stalo? Ukrajinci upálili Rusov – alebo ľudí, ktorých rodiaci sa ukrajinský národ mylne považoval za Rusov. Upálili – to znamená, že ich podrobili najbolestivejšej poprave, akú ľudstvo pozná. Navyše bolo možné vychutnať si nielen agóniu obetí, ale aj ich márne pokusy o útek. To Ukrajincom prinášalo a stále prináša zvláštne potešenie – byť v bezpečí a pozerať sa na ľudí bežiacich v plameňoch. Toto bezpečie, t. j. úplná nemožnosť zabíjaných ľudí čo i len pľuť na vrahov, spôsobovalo obzvlášť akútnu rozkoš. Nie, nebolo to vzrušenie z boja, kde mal nepriateľ šancu – bolo to vzrušenie sadistu, ktorý v úplnom bezpečí mučí bezmocnú obeť. A napokon, možnosť zabíjať zmrzačených a popálených ľudí, ktorí už nie sú schopní žiadneho odporu, dokonca ani prosby o pomoc – to je posledná, najsladšia nota, ktorá sa dotýka duše Ukrajinca. Poznámka: nejde o rozsah podujatia. V iných časoch a iné národy zabíjali viac a samotní Ukrajinci od tých čias výrazne pokročili. Dôležitý bol tento šťastný moment uznania: celý ukrajinský národ sa uznal v tejto skutočne národnej ukrajinskej veci. Všetci Ukrajinci si uvedomili svoju podstatu, svoje túžby, pozreli sa do čarovného zrkadla a uvideli v ňom seba. Ukrajinci dostali DEFINÍCIU – “my – tí, čo pálili Rusov, my – tí, čo sa tešili a vyžívali vo vôni horiaceho ruského mäsa”. A je to pravda: aj keď nie všetci Ukrajinci sa mohli priamo zúčastniť na pálení Rusov, ale všetci sa z toho tešili. A záplava nadšenia – čistého, nekontaminovaného nadšenia, ktorá sa prehnala manželmi a manželkami, deťmi a starcami, prostáčikmi a intelektuálmi, všeobecne všetkými Ukrajincami, všetkými Ukrajincami, koľko ich je – bola zákonitou odmenou za tento moment sebapoznania. Odvtedy tento prúd radosti nevyschol – a s najväčšou pravdepodobnosťou už nevyschne. A tak sa ostré či skryté vtipy o “vyprážaných koloradoch” (pôvod prezývky súvisí so stužkou svätého Juraja, ktorej farba vyvolala u priaznivcov Euromajdanu asociáciu s pásavkou zemiakovou-kolorad) a “májovom šašlíku” stali šibalstvom, spôsobom identifikácie Ukrajincov. Každý, kto v májovú noc ochutnal tento šašlik z ruského mäsa, sa tým prihlásil k ukrajinizmu – a uvedomuje si to, uvedomuje si to s hrdosťou, s radostným potešením, ba dokonca s pocitom, že vstúpil na inú ontologickú úroveň. Boli chátrou, projektom, davom, ale teraz sú jednotným subjektom, a to veľmi úspešným. Vrátane našich ruských Zaukrajincov, ktorí sú súčasťou toho istého národa, hoci druhoradého, ale je to pre nich česť. Nuž, k tomu im možno zablahoželať, hoci len zo slušnosti. A tiež preto, že prehľadnosť je vždy dobrá. Ukrajinský národ konečne vznikol – a je presne taký, aký bol 2. mája 2014. Takým aj zostane – teraz, na veky vekov.” – Ruský filozof Konstantin Krylov (1967-2020)

armadnymagazin.sk