Veto z Budapešti opäť hýbe Európou: Prístupové rokovania Ukrajiny dostali stopku

Maďarsko v utorok oddialilo kľúčový procedurálny krok, ktorý je potrebný na posun v prístupovom procese Ukrajiny a Moldavska k EÚ. S odvolaním sa na dvoch diplomatov EÚ o tom informoval magazín Politico, píše TASR.

Maďarsko bolo podľa predstaviteľov EÚ jedinou krajinou, ktorá nesúhlasila s odoslaním listu Európskej rade a Európskej komisii, ktorý mal byť vydaný v mene všetkých 27 členských štátov a obsahovať spoločné stanovisko k prístupovým rokovaniam s Ukrajinou a Moldavskom. Tento krok si vyžadoval jednomyseľný súhlas všetkých krajín EÚ. O návrhu sa bude opäť rokovať budúci týždeň, uviedli diplomati.

Členské štáty EÚ v polovici júna jednomyseľne schválili otvorenie prvého zo šiestich rokovacích klastrov pre Ukrajinu a Moldavsko. Tento krok dlhodobo blokoval bývalý maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa postavil proti členstvu Ukrajiny v EÚ.

Orbánov nástupca Péter Magyar po nástupe do funkcie oznámil, že Budapešť dosiahla s Kyjevom dohodu o posilnení práv etnických Maďarov žijúcich na území Ukrajiny, vďaka čomu Maďarsko stiahlo svoje veto.

Ukrajina a Moldavsko, ktorých žiadosti o vstup do EÚ sú politicky prepojené, teraz dúfajú, že proces pristúpenia k Únii bude postupovať rýchlo. Podpredseda ukrajinskej vlády Taras Kačka uviedol, že Kyjev si kladie za cieľ otvoriť všetkých šesť klastrov do polovice júla.

Tento plán Ukrajiny je ale po maďarskom zablokovaní odoslaniu listu podľa Politico ohrozený. Magazín uviedol, že postup Budapešti je v súlade s rezervovaným postojom Magyara k členstvu Ukrajiny v EÚ.

Podľa jedného z citovaných diplomatov Magyar nebol proti otvoreniu prvého klastra s Ukrajinou, jeho vláda ale trvala na tom, aby sa zo záverov minulotýždňového summitu lídrov EÚ v Bruseli vypustil výraz „čo najskôr“ v súvislosti s členstvom Kyjeva v EÚ.

Maďarský premiér na tlačovej konferencii po summite vyjadril presvedčenie, že podľa názoru jeho vlády by nebolo dobré, keby sa všetkých šesť rokovacích klastrov otvorilo naraz. Ako jeden z argumentoval uviedol, že by to mohlo vyslať nesprávny signál krajinám západného Balkánu, ktoré sa už roky usilujú o členstvo v EÚ.

/ hlavnydennik.sk /