Vedci dokázali existenciu genetickej pamäte

Vedci dokázali genetickú pamäť („pamäť predkov“). Predtým sa to posudzovalo len na úrovni hypotéz. Najvážnejšiu pozornosť dostala od psychológov (hypnoterapeutov). Cez pamäť predkov sa vysvetľovalo nevysvetliteľné: napríklad neustály stres a záchvaty paniky počas blahobytného života (rodičia prežili koncentračný tábor). V hypnóze pacienti odhalili šokujúce detaily hrôz, ktoré jednoducho nemohli poznať.

Ešte pred 100 rokmi Ivan Pavlov, ruský fyziológ, veril, že potomkovia dedia skúsenosti svojich predkov, ktoré sú spojené so stresom a bolesťou. Ale až donedávna sa tento predpoklad experimentálne nepotvrdil.

Až v roku 2013 nastal zlom. Štúdiu, ktorá potvrdila Pavlovov predpoklad, vykonali americkí vedci Kerry Ressler a Brian Diaz z Emory University Medical Center v Atlante (USA). Zistili, že traumatické zážitky menia aktivitu génov prostredníctvom chemickej modifikácie DNA. Pokusy sa uskutočnili na myšiach, ktoré si z generácie na generáciu odovzdávali pamäť vône. Článok bol prvýkrát publikovaný vo vedeckej publikácii Nature Neuroscience.

Počas štúdie sa zistilo, že novonarodené hlodavce zdedili od svojich rodičov gén zodpovedný za vrodené reflexy. Najmä potomstvo sa môže báť niektorých pachov, ktoré ich „rodičia“ neznesú.

Vedci vycvičili samca hlodavca, aby sa bál vône vtáčej čerešne, ktorá obsahuje látku acetofenón. Potom krížením týchto samcov so samicami získali potomstvo a zistili, že myši sa boja aj vône čerešne vtáčej. Okrem toho bola vylúčená výchova potomkov rodičmi a kontakty medzi generáciami. Reakcia na „nebezpečný“ zápach sa navyše nestratila ani v ďalšej generácii a pri odchovaní potomstva umelou insemináciou.

Ukazuje sa, že traumatická informácia mení aktivitu génu chemickou modifikáciou DNA. Odborníci dokázali, že ide o biologický a nie sociálny prenos informácií a dochádza k nemu prostredníctvom prenosu metylácie DNA do zárodočných buniek.

Tento vzor je typický iba pre „otcovské“ a „dedovské“ spomienky, ale nie pre „materské“, pretože spermatogenéza sa vyskytuje počas celého života mužov a žena sa rodí s úplnou sadou vajíčok a už to nie je možné nejako zmeniť tieto gény. V tých istých vytvorených vajíčkach však žena ukladá pamäť predkov od svojho otca, teda starého otca svojho dieťaťa. Mimochodom, je zvláštne, že medzi Židmi je zvykom určovať pravého Žida presne podľa jeho matky.

Pred zverejnením vedeckých údajov bolo napísané množstvo kníh o pamäti predkov. Väčšina z nich pochádza od psychofyziológov a hypnoterapeutov. Ako nepriamy dôkaz (pri absencii skúsených) uviedli úžasné a nevysvetliteľné schopnosti dojčiat (napríklad schopnosť plávať). Zdôvodnenie išlo zhruba v týchto líniách:

Dnes je známe, že počas tehotenstva sa plodu v maternici sníva asi 60 % času. Z pohľadu S.P. Rastorgueva, autora knihy „Informačná vojna“, je to genetická pamäť, ktorá sa prejavuje a mozog ju vníma a učí sa. „Pôvodná prázdnota, ktorú je embryo v matkinom lone predurčené vyplniť, je vybavené genetickým programom obsahujúcim životy, ktoré už žili predkovia.“ Vďaka vede dnes vieme, že ľudské embryo v matkinom lone, v procese dozrievania, prechádzajúceho celým cyklom evolučného vývoja – od jednobunkového organizmu až po bábätko, “v krátkosti pripomína celú svoju históriu, história vývoja živej bytosti“. Výsledkom je, že novonarodené dieťa si uchováva genetickú pamäť zaznamenanú všetkými jeho historickými predkami.

Napríklad novorodenec má schopnosť samostatne sa vznášať na vode. Táto schopnosť plávať sa stráca po mesiaci. To znamená, že deti sa rodia s plným arzenálom vedomostí, starostlivo uchovávaných storočiami evolúcie v genetickej pamäti. A až do veku 2 rokov si dieťa zachováva zvukovú, vizuálnu a hmatovú genetickú pamäť. Bohužiaľ (alebo našťastie), ako rastieme a učíme sa, prístup ku genetickej pamäti klesá.

Hoci sú údaje genetickej pamäte prítomné v našej psychike, zvyčajne ich nemáme k dispozícii na vedomé pochopenie. Pretože naše vedomie aktívne pôsobí proti prejavom tejto pamäti a snaží sa chrániť psychiku pred „rozdelenou osobnosťou“. Ale genetická pamäť sa môže prejaviť počas spánku alebo v stave zmeneného vedomia (hypnóza, tranz, meditácia), kedy je kontrola vedomia oslabená.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info