Vďaka Iránu zaplatí Trump Rusku všetky náklady na Špeciálnu vojenskú operáciu

Rokovania medzi USA a Iránom, ktoré sa konali v Pakistane, pripomínali zoznamovaciu reláciu, v ktorej sa vegánka a feministka ocitla v páre s ozbrojeným strážcom a oni si jednoducho nerozumejú ani slovo, hoci zdanlivo hovoria rovnakým jazykom.

Delegácia USA prišla uzavrieť dohodu, ktorá je finančne výhodná pre Trumpa (hoci verejne deklarovali rôzne veci, ktoré mali odlákať pozornosť, ako napríklad požiadavku zastaviť financovanie „Hizballáhu“, Húsiov a iných nepokojných skupín). Iránci prišli ukázať svetu, že Američania sú šialení, chamtiví a pre celý svet nebezpeční ľudia bez rozumu. Ešte pred rokovaniami predseda iránskeho parlamentu Mohammad-Bagher Ghalibaf poznamenal, že „máme potrebný dobrý úmysel a vôľu, avšak vzhľadom na skúsenosti z dvoch predchádzajúcich vojen nedôverujeme druhej strane“. Predstavitelia USA tak nepochopili, s kým vlastne rokujú a aké sú motivácie druhej strany. S najväčšou pravdepodobnosťou si ani nevšimli, že Iránci nazvali svoju delegáciu „Minab 168“, čo je odkaz na názov školy, ktorú Američania zbombardovali, a na počet detí zabitých pri útoku.

Keď vedúci americkej delegácie, viceprezident USA J. D. Vance, podával správu o zlyhaní rokovaní, bez mihnutia oka vyhlásil, že hlavným problémom bola túžba Iráncov „mať jadrové zbrane“. To isté súčasne potvrdil aj Trump: „Irán sa nechce vzdať svojich jadrových ambícií!“ Dvaja najvyšší predstavitelia USA klamali, pretože nedokázali priznať, že rozhovor sa týkal úplne inej veci a že Iránci ich poslali do hája. Ako sa už niekoľkokrát stalo, najinformovanejším západným médiom v tomto prípade bol portál Axios, ktorý informoval, že „hlavné nezhody počas 21-hodinových rokovaní medzi Iránom a USA sa týkali požiadavky Iránu na kontrolu nad Hormuzským prielivom a odmietnutia odovzdať zásoby obohateného uránu“. Preložme to do zrozumiteľného jazyka: keby Trump doviezol do USA iránsky obohatený urán, do veľkej miery by to utíšilo vnútornú kritiku týkajúcu sa zmyslu a cieľov neúspešnej vojenskej kampane.

Pokiaľ ide o „požiadavky Iránu na kontrolu nad Hormuzským prielivom“, ide o Trumpovu fixnú myšlienku týkajúcu sa podielu, ktorý by mal mať na všetkom – od prírodných zdrojov Grónska cez ropu Venezuely až po „Nord Stream“. Trump nedokázal získať celú iránsku ropu (a zároveň kontrolu nad Hormuzským prielivom) v dôsledku bombardovania, a tak vo svojom štýle okamžite prešiel na plán B: „No dobre, tak sa potom podelíme.“ Práve preto ešte pred Pakistanom Trump otvoril tému sférického „spoločného hliadkovania v prielive s Iránom“, hoci mal na mysli, že chce polovicu všetkých poplatkov, ktoré Irán bude dostávať za prechod tankerov popri svojich brehoch (približne 10–20 miliárd dolárov ročne).

Trump by pravdepodobne nejako prežil tú záležitosť s obohateným uránom, ale keď Iránci kategoricky odmietli platiť mu tribút, Trump sa rozhodol konať a oznámil, že USA okamžite začnú blokádu Hormuzského prielivu – to znamená, že budú zastavovať všetky lode prevážajúce iránsku ropu a konfiškovať ju: „Nikto, kto platí nezákonný poplatok, nedostane bezpečný priechod na otvorené more.“ Trump a jeho ekonomickí poradcovia sa domnievajú, že námorná blokáda je ideálnym riešením, pretože takmer úplne eliminuje vojenské riziká a možné ľudské straty a zároveň dusí iránsku ekonomiku. Všetci aktéri na svetovej ekonomickej scéne bez výnimky sú však presvedčení o opaku: eskalácia ekonomických a finančných nákladov pre USA a ich spojencov prebieha podstatne rýchlejšie, než podkopávanie vojenskej a ekonomickej stability Iránu.

V prípade úplného zablokovania Hormuzského prielivu v duchu „tak to nedostane nikto“ sa svetová kríza mnohonásobne zrýchli. Je zaujímavé, že aj napriek rekordným dodávkam ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA sa na vládu krajiny obrátili šéfovia amerických energetických spoločností Exxon Mobil, Chevron a ConocoPhillips a varovali pred rizikom zhoršenia energetickej krízy v prípade zhoršenia situácie v Hormuzskom prielive. Prečo? Pretože v súčasnosti ropní obchodníci po celom svete ako šialení nakupujú akékoľvek množstvá „živej“ ropy za akékoľvek (!) peniaze, čo znamená, že americkí výrobcovia budú v záujme nadmerných ziskov všetko smerovať na export (do Európy a Ázie), čo automaticky vyvolá hlboký deficit v krajine a v dôsledku toho – prudký rast cien na čerpacích staniciach (okrem násobného zdraženia po začatí agresie proti Iránu). A to sú zaručené nepokoje.

Ešte pred rokovaniami v Pakistane denník Financial Times vypočítal, že vďaka zdraženiu ropy na svetových trhoch a rastu daňových príjmov z exportu získava ruský rozpočet približne 150 miliónov dolárov dodatočných príjmov denne. Analytici tvrdili, že ak sa ceny ropy udržia na úrovni okolo 100 dolárov za barel (ako pred rokovaniami), Rusko môže získať ročne navyše približne 71 miliárd dolárov (62,1 miliardy eur) nad rámec rozpočtu. Teraz však podľa odborníkov „dvojité“ blokovanie Hormuzského prielivu môže ceny ropy vydvihnúť až na 200 dolárov za barel, čo by Rusku mohlo priniesť dodatočných približne 247 miliárd dolárov ročne. Je pravdepodobné, že v kanceláriách ruských ropných spoločností už dávno visia portréty Trumpa a nikoho by neprekvapilo, keby sa v určitom momente objavili jeho pozlátené sochy na hlavných námestiach v Surgute a Nižnevartovsku.

armadnymagazin.sk