Vari bol majdan a prešli sme na prezidentský systém moci?

Haló, prezidentská kancelária? Podľa postojov z prezidentského paláca mám pocit, že prebehol nejaký progresívny majdan a Slovenská republika má zrazu prezidentský systém moci.

Asi takto by som viedol fiktívny rozhovor občana s úradom hlavy štátu.

Prečo? Lebo hradná pani mala problém raz s tým, raz s druhým ministrom, potom našla „me too“ problém s Trestným zákonom, pričom trestné právo, ani justícia všeobecne nie je v jej kompetencii, no a najnovšie má problém aj s vymenovaním riaditeľa SIS – vraj sa vôbec neplánuje touto témou zaoberať, čiže odkázala medzi riadkami, že neakceptuje ústavnú právomoc premiéra, lebo to vraj nie je JEJ priorita…

Omyl, vážená hlava štátu, ktorého národu nerozumiete: Toto nie je o Vašej priorite, ale o priorite premiéra a vlády. Nič Vám nehovorí deľba moci v štáte?, – pokračoval by som ďalej a dodal: Vašou jedinou povinnosťou je nevnášať napätiet medzi orgány moci a zabezpečiť riadny chod orgánov štátu, to znamená aj nevnášať po politiky konflikt…

Všetko nasvedčuje o kolaborácii prezidentky s jej bývalou, dnes opozičnou stranou PS, voči vláde a parlamentu, súc sme pluralitná parlamentná demokracia a nie prezidentská diktatúra. Či už vedome, alebo nevedome, nie je až tak podstatné. Vanutie politických vetrov z Grassalkovičovho paláca je jasné – konfrontácia a dupanie nohou bude prioritou až do posledného dňa v úrade.

Prezidentka takto súc nepriamo, ale aktívne vstupuje do predvolebnej kampane.

Aj to, v prospech alebo neprospech ktorej strany, sa dá vydedukovať. Dajú sa tiež vytušiť aj nové trecie plochy, konflikty a „problémy“ akceptovať návrhy vlády – napríklad s nejakým odvolaním či menovaním veľvyslancov, atď., jednoducho pani progresívne veľkomožná sa rozhodla, že do konca svojho mandátu to koalícii, ktorá zabránila liberálom a progresívcom prevziať moc poriadne osolí.

Lenže tým škodí aj Slovensku a jeho imidžu vo svete, čo sa už týka aj bežných občanov a vlastencov, ktorým na Slovensku skutočne záleží, aj keď na to neskladali nijaký sľub ako verejní činitelia, že?

Pritom v roku 2021 po abdikácii V. Pčolinského vláda Eduarda Hegera 28.apríla schválila Michala Aláča a prezidentke trvalo len týždeň, aby ho 5.mája vymenovala do funkcie riaditeľa tajnej služby.

A vôbec jej neprekážal pseudo dôvod „ohrozenia pozície SIS“, či „ výmena informácií so zahraničnými partnerskými spravodajskými službami“ ako dnes… hoci Slovenská republika mesiac a pol v tom čase, dokonca krízovej situácie (pandémia) nemala riaditeľa tajnej služby.

Čo dodať? Nič nové, len to, že ide zas o ten dvojitý progresmeter farizejov, na ktorý si skutočné Slovensko len ťažko zvykne. Asi preto si nerozumieeme, pani ešte prezidentka. Dovi, dopo.

Rafael Rafaj

skspravy.sk