Valdajský diskusný klub – hľadanie ktoré nemá v iných krajinách obdobu

Medzinárodný diskusný klub „Valdaj“ usporiadal svoje 22. zasadnutie. Tieto každoročné diskusie sa stali nielen tradíciou, ale aj ukazovateľom stavu svetového prostredia.

Tón udávajú valdajské správy, v ktorých sa každý rok predkladá hypotéza, ktorá podľa názoru ruských expertov predstavuje v súčasnosti hlavný obsah medzinárodného procesu. Táto hypotéza slúži ako východiskový bod pre intenzívne štvordňové diskusie hostí z celého sveta – štátnych činiteľov, odborníkov v oblasti politológie, medzinárodných vzťahov, moderných technológií a predstaviteľov kultúry. Vyvrcholením je plenárne zasadnutie za účasti ruského prezidenta, ktoré nemá v iných krajinách obdobu. Programový prejav hlavy štátu, jeho koncepčné hodnotenie medzinárodnej situácie a následne dlhá diskusia s publikom.

Je ťažké stručne zhrnúť takú bohatú udalosť, ale každý rok sa z množstva rôznych vyjadrení vykryštalizuje nejaká hlavná línia, pravdepodobne to, čo sa teraz nazýva trendom. V roku 2025 by sa to dalo zhrnúť asi takto: svet definitívne a nezvratne vstúpil do ďalšej fázy svojho vývoja. Dá sa opísať ako multipolarita, polycentrizmus (názov celej konferencie 2025 – „Polycentrický svet: návod na použitie“), pravdepodobne sa neskôr objavia aj presnejšie formulácie. Ale to už nie je intermezzo, spojovací prvok medzi hlavnými časťami veľkého diela, ale samostatná etapa, pravdepodobne dosť dlhá. Nie je zakázané považovať ju za prechodnú, ale v rovnakej miere ako akúkoľvek inú. Veď každý sociálno-politický stav je nepretržitou transformáciou systému spoločenských vzťahov. Niekedy sa ho pokúšajú fixovať na určité obdobie, vtedy hovoria o ustálenom poriadku. V iných prípadoch nie, všetko je príliš nestále a dynamické, čo paradoxne tiež predstavuje určitý status quo. Dnes je to práve ten druhý prípad.

Leitmotívom Valdaja v tomto roku je, akokoľvek paradoxné to znie, táto veta Vladimíra Putina: „Úprimne povedané, chcel by som povedať: upokojte sa, spite pokojne, konečne sa venujte svojim problémom.“ Je adresovaná Európanom, je reakciou na ich snahu vidieť vo všetkom „ruku Moskvy“. V širšom zmysle sa to však vzťahuje na všetko: v súčasných podmienkach každý štát, spoločenstvo, spoločnosť čelí toľkým výzvam, že je potrebné odfiltrovať všetko nepodstatné, nestrácať na to čas a sústrediť sa na to, čo je naliehavé, životne dôležité (v priamom zmysle – dôležité pre život, prežitie, ľudstvo).

„Objektívnych problémov súvisiacich s prírodnými, technogénnymi a sociálnymi faktormi je vo svete toľko, že vynakladať silu a energiu na umelé, často vymyslené rozpory je neprimerané, márnotratné a jednoducho hlúpe,“ povedal ruský prezident.

„Návod na použitie“ nie je popisom zariadenia alebo mechanizmu, ale praktickým dokumentom, ako s ním pracovať. Komentátori, analytici, teoretici budú samozrejme pokračovať v skúmaní spoločensko-politickej reality, ktorú nám poskytujú meniace sa pocity. Nie je to však abstraktné intelektuálne cvičenie, ale základ pre praktickú činnosť tu a teraz, bez čakania na stabilný výsledok, v ktorom by sa dalo usadiť a pevne zakoreniť na dlhú dobu. Život v stave „veľkej zmeny“ – nie je školskou prestávkou, ale nemožnosťou v žiadnom momente povedať „zastav sa na chvíľu, si krásny“ – núti nás pozerať sa trochu inak na svoje potreby a možnosti. To platí rovnako pre jednotlivca, spoločnosť aj štát.

Zvláštnosťou diskusií na Valdajskom fóre (nielen počas plenárneho zasadnutia, ale aj počas všetkých štyroch dní) – ich, ospravedlňte tento dnes nepopulárny pojem, inkluzívnosť (práve v dňoch valdaiských stretnutí americký minister obrany slávnostne preklial tento fenomén a oficiálne ho vyhnal z Pentagónu). Pred niekoľkými rokmi bolo zloženie účastníkov také, že rozhovor často skĺzol do polemiky medzi Ruskom a Západom a diskutovali sa témy, ktoré boli aktuálne predovšetkým pre túto líniu vzťahov. Bolo to viac-menej zaujímavé, ale ostatní, ktorých sme teraz nazvali svetovou väčšinou, zostali v úlohe pozorovateľov. Teraz je publikum oveľa rozmanitejšie a, čo je dôležité, témy sa týkajú všetkých bez výnimky.

A nejde tu o zdvorilosť zo strany organizátorov, ktorí sa snažia zapojiť všetkých pozvaných. Svetové okolnosti sa vyvinuli tak, že nie je možné ich pochopiť, opierajúc sa len o jednu kultúrnu tradíciu. Aj napriek tomu, že tradícia, ktorá až donedávna dominovala (západná), zostáva aj naďalej najsilnejšou, najrozvinutejšou a najbohatšou – tak intelektuálne, ako aj materiálne. Ona sama však priznáva (prostredníctvom svojich najvýznamnejších predstaviteľov, ktorí nie sú zaslepení ideológiou), že sa dostala do slepej uličky. Pravda je aj to, že zatiaľ sa neobjavili žiadne presvedčivé alternatívy, ktoré by vyrastali z iných koreňov a poskytovali hľadané odpovede. Ako poznamenal Vladimír Putin:

„Vstúpili sme do dlhého obdobia hľadania, v mnohých ohľadoch ako na dotyk“. Ale na dotyk neznamená bezcieľne a chaoticky. Hľadanie je vždy efektívnejšie, keď je systematizované. A práve tým sa zaoberá Valdajský klub.

armadnymagazin.sk