V poľných nemocniciach za 30 miliónov eur sa nebude diať nič prevratné. Bude ich prínos jedine v tom, že sa zase niekto nabalí? Pozrite sa, čo všetko chce ministerstvo bez verejnej súťaže nakúpiť

Vláda včera odobrila plán ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského na vytvorenie núdzových zdravotníckych zariadení v čase humanitárnej katastrofy. Aj keď to nazvala takto honosne, podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu zdravotníctva Petra Stachuru pôjde o obyčajné poľné nemocnice. A opäť sa na nich niekto nabalí

Ministerstvo zdravotníctva včera predstavilo plán vytvorenia núdzových nemocníc, potrebných najmä v čase humanitárnej katastrofy, v akej sa nachádzame napríklad aj práve teraz. A keďže máme prázdnu špajzu, na postavenie novej nemocnice nie sú peniaze. Naštastie vláda našla v rezerve pár miliónov na provizórne riešenie. Podľa Stachuru ide SR pripraviť de facto poľné nemocnice s kapacitou maximálne tisíc lôžok.

Čo je však na projekte ešte zaujímavejšie, „v sprievodnom dokumente sa píše, že do 15.1.2022 musí prebehnúť urýchlený nákup chýbajúceho materiálno-technického zabezpečenia priamym rokovacím konaním, rozumej bez verejného obstarávania. Ej, ale to sa musia poniektorí tešiť,“ upozorňuje Stachura.

Ako podotkol bývalý tajomník, projekt zdôrazňuje, že nemá ísť o klasické poľné nemocnice, ale o akési „veľkokapacitné triážne jednotky,“ ktorých úlohou je odľahčiť centrálne príjmy v klasických nemocniciach. Majú teda slúžiť na akési triedenie pacientov. K tomuto účelu však potrebuje mimoriadne nákladné vybavenie.

„Okrem bežného mobiliáru a vybavenia sa dozvedáme, že zariadenie musí ďalej obsahovať – laptopy so zariadením na telemost, vysielačky, elektronický fonendoskop, defibrilátor, mobilný RTG prístroj, monitory, resuscitačný samorozpínací vak, kyslíkové koncentrátory, RT-PCR testovacie prístroje, dokonca prenosný ultrazvuk a prístroj na analýzu krvných plynov. Takéto vybavenie nemajú ani niektoré akútne slovenské nemocnice, takže hovoriť len o akomsi triediacom zariadení je prinajmenšom zavádzajúce,“ poukazuje Stachura.

Náklady na jedno takéto centrum odhaduje na približne 6 miliónov eur a podľa plánov ministerstva budú potrebné 4 takéto zariadenia. Ak sa do plánov zaráta aj 250 postelí vo všetkých štyroch zariadeniach, náklady sa môžu vyšplhať na 30 miliónov. Pre porovnanie uviedol, že úplne nová nemocnica v Michalovciach stála 34 miliónov eur. „Podobnú sumu ideme dať do stanov, alebo Inchebe podobných priestorov, ktoré sa po skončení pandémie rozložia,“ krúti hlavou bývalý tajomník.

Čo sa teda v týchto núdzových zdravotníckych zariadeniach bude diať?

Podľa Stachuru nič prevratné. Pôjde o „klasickú triáž –  zmeranie tlaku, pulzu, teploty a saturácie, činnosti, ktoré si drvivá väčšina pacientov vie urobiť sama aj v pohodlí domova, ďalej takzvanú triáž + chcú doplniť krvnými odbermi, ktoré spadajú do bežných činností  ambulantných lekárov a nakoniec má byť v triážnom centre 20-50 expektačných a do 200 riadnych lôžok. Na nich sa majú pacienti stabilizovať kyslíkovými oxygenátormi a čakať na uvoľnenie lôžka v “normálnej” nemocnici. V centre má prebiehať vojenská starostlivosť – buď sa dočkáš lôžka v nemocnici, alebo skončíš v márnici, ktorých činnosť má byť podľa tohoto dokumentu rovnako posilnená,“ zdôraznil.

A podľa jeho názoru, problémom súčasnej pandémie nie je ani tak materiálno-technické vybavenie, ako nedostatok personálu. „V nemocniciach sú rezervy, máme ventilátory, zariadenie, ultrazvuky, monitory, ale časť z nich je prekrytá plachtou a nepoužívajú sa. Pretože nie je personál. Chýbajú predovšetkým sestry.“ Navyše sa tento projekt bude opierať hlavne o neskúsených medikov a študentov zdravotníckych škôl. Pri takom geniálnom pláne už môžeme radšej inštruovať príbuzných ako sa majú o svojich blízkych postarať, aký kyslíkový koncentrátor im majú zadovážiť, a nie stavať poľné nemocnice za 30 miliónov eur.

„Nezakrývajme manažérsku ťarbavosť nápadmi, ktoré  Slovensku nepomôžu, budú stáť nemalé finančné prostriedky a nakoniec neprinesú želaný efekt. V Subjektoch hospodárskej mobilizácie je cca 25 tisíc lôžok. V čase humanitárnej krízy by mala byť vykonávaná skutočne iba neodkladná starostlivosť. V takom prípade by v našich nemocniciach klesol počet necovidových pacientov na 7-8 tisíc, z dnešných cca. 10 tisíc. Tým by sa uvoľnilo miesto pre ďalších 1000 pacientov s covidom, ktorých chceme teraz “liečiť” medikmi v stanoch,“ navrhol na záver riešenie humanitárnej krízy bývalý štátny tajomník Peter Stachura.

hlavné správy