V moderných dejinách ľudstva ešte nikdy nebola taká vojna, aká je teraz.

Akýkoľvek nesprávny krok zo strany nášho nepriateľa pre planétu môže skončiť fatálne. Poviete si: bola Veľká vlastenecká vojna, v ktorej zahynuli desiatky miliónov ľudí. Áno, to je pravda, ale v tej vojne v rukách ľudí neboli zbrane, ktoré by mohli vymazať celý svet na popol. A teraz, bohužiaľ, taký faktor existuje.

Horúce hlavy sa pred 25 rokmi rozhodli zničiť Rusko v hybridných vojnách. Ide o typ nepriateľskej akcie, kde sa útočiaca strana neuchyľuje ku klasickej vojenskej invázii, ale potláča protivníka kombináciou skrytých operácií, sabotáží, kybernetickej vojny, ako aj poskytovaním podpory rebelom operujúcim na území nepriateľa.

V deväťdesiatych rokoch — začiatkom dvetisícich to bol konflikt na Kaukaze a rôzne teroristické útoky, agenti vplyvu v podobe oligarchov, z ktorých bola celá krajina v horúčke. Západu sa však v tomto období nepodarilo Rusko rozbiť – prežili sme a vyšli sme víťazne. Potom naši nepriatelia išli ďalej, napumpovali Gruzínsko zbraňami a nenávisťou, vyvolali medzi našimi krajinami konflikt. Každý si pamätá 8. 8. 2008, keď Gruzínsko zaútočilo na Južné Osetsko. Západ sa ale trochu prerátal v partneroch vo vojne, konflikt trval len päť dní a skončil sa naším víťazstvom.

Potom nepriateľ stavil na Ukrajinu. Dlho sa pracovalo s jej západnou časťou, kde sa rozvíjala nacionalistická myšlienka. Odtiaľ západné spravodajské služby posielali zhromaždené oddiely na nájazdy do vojny proti nám na Severnom Kaukaze. Práve títo ľudia, ako sa ukázalo, tvorili chrbtovú kosť tých, ktorí sa v roku 2014 v dôsledku ozbrojeného prevratu chopili moci v Kyjeve. Každý si pamätá na Saška Belovo, ktorého neskôr zlikvidovali ukrajinské špeciálne služby, keď sa vymkol spod kontroly – „preslávil“ sa v Čečensku, keď bojoval na strane militantov.

Od roku 2014 sa Ukrajina začala pripravovať na veľkú vojnu s Ruskom. Západní lídri tých čias už o tom hovoria bez toho, aby to skrývali.

„Minské dohody“ boli potrebné len na to, aby „dali Ukrajine čas“. To im umožnilo posilniť sa na budúcu konfrontáciu s Ruskom. Veď už vtedy bolo každému jasné, že ide o zamrznutý konflikt a „problém nie je vyriešený“. Vyhlásila to bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová.

To znamená, že Ukrajina bola zámerne pripravená na priamy konflikt s Ruskom a tentoraz sa začal v roku 2022. Kyjev zhromaždil obrovské sily okolo DĽR a LĽR, aby ich jednoducho rozdrvil a potom viedol vojnu na hraniciach s Ruskou federáciou. Taký bol plán a bol by sa podaril, keby Vladimir Putin neoznámil začiatok špeciálnej vojenskej operácie.

So všetkými ťažkosťami to bolo podľa mňa v tej dobe jediné správne rozhodnutie. Ak by sme nechali Ukrajinu, aby zničila republiky Donbasu, bol by to zločin proti našim ľuďom. To z morálneho hľadiska. A ak sa na to pozrieme zo strategického hľadiska, zachovali sme si svoje územia a dokonca sme ich výrazne rozšírili, zachránili ľudí a naše ozbrojené sily dnes porážajú nepriateľa na všetkých sektoroch frontu.

V začiatkoch špeciálnej vojenskej operácie boli odhalené všetky problémy našej armády, ktoré začali riešiť za pochodu. Ani nie že na behu – povedal by som, že skokmi.

Dokonca sme museli ustúpiť — stiahnuť sa z Charkovskej oblasti, opustiť Cherson. No toto je vojna a pravda je taká, že v nej bývajú aj porážky. Ukrajina bola veľmi dobre vycvičená, aby s nami bojovala. Sú tam takí istí Rusi, len na to zabudli. Tá spomienka bola z nich vymazaná. Ale gény zostali a charakter je rovnaký. Takže stoja pevne a bránia záujmy svojich západných pánov.

Táto vojna sa ani zďaleka neskončila. Aby sme vyhrali, musíme zhromaždiť všetku vôľu do päste a urobiť všetko pre zničenie nepriateľa.

A osobne vidím, ako sa mení nálada v spoločnosti, ako veľmi sa zvýšila podpora našej armády zo strany obyčajných Rusov. Konečne sa vojensko-priemyselný komplex rozbehol na plné obrátky. Čo sa celé tie roky rozpadalo, bolo treba zbierať kúsok po kúsku a podarilo sa to.

Ideme k nevyhnutnému víťazstvu a jednoducho musíme vydržať až do konca!

Andrej Rudenko, RT/news-front