V Európe sa schyľuje k najdôležitejším voľbám roka. Magyar vedie, Orbán má však výhodu systému s vlastným rukopisom

Maďari pôjdu k volebným urnám v atmosfére, akú krajina nezažila celé desaťročia. Parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 12. apríla, môžu rozhodnúť nielen o ďalšom osude dlhoročného premiéra Viktora Orbána, ale aj o postavení Maďarska v rámci Európskej únie. Ako upozorňuje magazín Politico

 Politico, ide o najdôležitejšie voľby v EÚ v roku 2026

Voľby majú pre mnohých Maďarov charakter referenda o Orbánovej „neliberálnej demokracii“. Zároveň ide o hlasovanie, ktoré s napätím sleduje Brusel, keďže Maďarsko sa pod vedením Viktora Orbána stalo jedným z najproblematickejších členov Únie.

Podľa Politica Orbán počas rokov vybudoval politický systém, v ktorom sa moc koncentruje v rukách úzkej skupiny lojálnych aktérov. Vláda má silný vplyv na verejnoprávne médiá a nepriamo kontroluje veľkú časť súkromného mediálneho trhu prostredníctvom podnikateľov blízkych Orbánovej strane Fidesz. Odhady hovoria, že až okolo 80 percent mediálneho priestoru je priamo alebo nepriamo naklonených vláde.

Súčasťou tohto modelu je aj prepojenie politiky a ekonomiky. Orbánovi kritici hovoria o systematickom zvýhodňovaní oligarchov napojených na vládnu stranu, čo podľa nich deformuje hospodársku súťaž a oslabuje dôveru verejnosti v štát. Maďarsko sa v dôsledku sporov s Bruselom prepadlo aj v rebríčkoch transparentnosti a právneho štátu.

Práve tento spôsob vládnutia sa stal hlavným terčom kampane Pétera Magyara, ktorý Orbána obviňuje, že konfliktnou politikou pripravil krajinu o miliardy eur z eurofondov a izoloval ju v Európskej únii.

Maďarský volebný systém ako poleno pod nohami opozície

Jednou z kľúčových tém kampane je samotný volebný systém. Orbánova vláda ho zásadne zmenila v roku 2011, keď Fidesz disponoval ústavnou väčšinou. Počet poslancov parlamentu sa znížil na 199 a systém bol nastavený tak, aby kombinoval väčšinové a pomerné prvky.

Zo 199 mandátov sa 106 obsadzuje v jednomandátových obvodoch, kde víťaz berie všetko. Zvyšných 93 kresiel sa rozdeľuje na základe celkových výsledkov strán. Kritici upozorňujú, že práve kreslenie volebných obvodov, tzv. gerrymandering, výrazne zvýhodňuje Fidesz. Aj relatívne tesné víťazstvo v mnohých obvodoch tak môže Orbánovej strane priniesť neúmerne veľký počet mandátov.

Politológ Márton Bene z Inštitútu politických vied TK pre Politico uviedol, že samotný akt hlasovania síce nebýva priamo manipulovaný, no „širšie konkurenčné prostredie – od pravidiel až po prístup k zdrojom – je výrazne naklonené vládnej strane“.

Ďalším problémom je financovanie kampane. Vládna strana má podľa analytikov fakticky neobmedzený prístup k štátnym zdrojom a verejnej reklame, zatiaľ čo opozícia má len minimálne možnosti osloviť voličov cez oficiálne kanály. Výrazný rozdiel je aj v mediálnom priestore, najmä v regionálnych médiách.

Sporným bodom je aj spôsob hlasovania Maďarov žijúcich v zahraničí. Etnickí Maďari v susedných krajinách, ktorí tradične podporujú Fidesz, môžu hlasovať poštou. Naopak, Maďari pracujúci v zahraničí, ktorí majú stále trvalý pobyt v Maďarsku, musia cestovať na veľvyslanectvá, čo mnohí považujú za diskriminačné.

Politológ Rudolf Metz pre magazín upozornil, že „jedna strana má k dispozícii plné kapacity štátu, zatiaľ čo vyzývateľ nemá takmer žiadny priestor v štátom kontrolovaných médiách“. Podľa neho je tento nepomer čiastočne vyvažovaný aktivitou opozície na sociálnych sieťach, no ani to nemusí stačiť.

Zástupca Tiszy Zoltán Tarr zároveň varuje, že vláda môže v kampani použiť „všetky dostupné špinavé triky“, vrátane dezinformácií, manipulovaných videí či zneužívania inštitúcií.

Európa čaká, Brusel dúfa

Výsledok volieb bude mať dosah aj ďaleko za hranicami Maďarska. Orbán je dlhodobo považovaný za najproblematickejšieho partnera Bruselu, keďže opakovane blokuje spoločné rozhodnutia Európskej únie, od sankcií proti Rusku až po pomoc Ukrajine.

Na opačnej strane stojí podpora, ktorú Magyar získava od časti európskeho establishmentu. Predseda Európskej ľudovej strany Manfred Weber otvorene hovorí o potrebe „zachrániť Maďarsko pred Viktorom Orbánom“ a priviesť krajinu späť k spolupráci s Európskou úniou.

Aj keby však Magyar voľby vyhral, experti varujú pred prehnanými očakávaniami. Kľúčové ústavné inštitúcie majú vedenie s dlhými mandátmi, ktoré presahujú volebné obdobie, a sú personálne späté so súčasnou mocou.

Podľa analytikov by zásadný zlom nastal len v prípade, že by Tisza získala ústavnú väčšinu, ktorá by umožnila meniť základné zákony a rozobrať Orbánov systém bŕzd a protiváh. Bez nej by sa zmeny presadzovali len postupne a s veľkými ťažkosťami.

ta3.compolitico.eu