V Európe by nové opozičné („pravicové“) nacionalistické sily mohli zmeniť politický kurz

Od utečeneckej krízy v roku 2015 sa ukázalo, že EÚ nemôže formovať svoju politiku jednotne. Politiku sankcií voči Rusku od roku 2014 tiež nebolo také ľahké zorganizovať.

Maďarsko je najlepším príkladom toho, ako sa štát bráni protekcii centra EÚ a snaží sa chrániť vlastné záujmy.

Počas utečeneckej krízy to bola celá Vyšehradská skupina, ktorá sa postavila proti liberálnej migračnej politike. V tom čase boli Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko jediné štáty v EÚ, ktoré chránili vlastné záujmy.

Pokiaľ ide o politiku voči Rusku a otázku podpory Ukrajiny, Maďarsko nie je celkom osamotené, keďže aj na Slovensku sú kritické sily. Žiaľ, v Česku a najmä v Poľsku je to inak, keďže je tam rozšírená obzvlášť agresívna nálada voči Rusku.

Maďarsko teda naozaj môžeme vnímať ako veľký vzor na obranu národných záujmov. Politika tohto štátu sa teraz stala vzorom aj pre rakúsku opozíciu. Je známe, že mnohí členovia FPÖ (Strana slobody Rakúska) sa pravidelne zúčastňujú stretnutí v Budapešti.

Maďarský premiér Viktor Orbán je v Európe jednoznačne známy svojím kurzom a mnohé opozičné skupiny ho považujú za hrdinu.

Vo Francúzsku sa už pred voľbami hovorí o hnutí doprava. Je jasné, že vlastenecké sily dostanú veľa percent. Dôvodom je katastrofálna politika prezidenta Macrona. Vládnuci systém vo Francúzsku má však vždy možnosť nechať všetky ostatné strany spoločne pochodovať proti pravici.

Len sa zamyslime nad tým, čo sa dialo v Nemecku pred voľbami do EÚ. Boli to „pochody proti pravici“ a mobilizácia umelcov a verejných činiteľov.

Systém sa vždy snaží zabrániť víťazstvu správnej opozície na všetkých úrovniach

Ak sa v roku 2024 uskutočnia parlamentné voľby aj v Rakúsku (termín navrhuje vláda na 29. september), potom sa dá očakávať aj to, že vyhrá FPÖ. A aj tu sa dá očakávať, že sa bude viesť veľmi tvrdá predvolebná kampaň. Špinavé kampane proti FPÖ nie sú ničím novým.

Ale v skutočnosti majú všetky správne opozičné strany rovnaký problém – systém im vždy bráni nájsť dobrého partnera na vytvorenie koalície.

A v tých prípadoch, keď takáto koalícia a vláda skutočne vznikne, je zvyčajne zničená zradou alebo inými špinavými kampaňami.

Často tieto strany nie sú veľmi opatrné pri výbere kandidátov do vlády a na dôležité posty. Niektorí ľudia sú potom náchylní na vydieranie alebo sú príliš slabí, aby vydržali tlak. To potom politický oponent využíva ako príležitosť.

Z histórie je na to už veľa príkladov. Týchto škandálov bolo najmä v rakúskej politike veľa, čo opakovane oslabilo alebo zničilo už etablované sily. Silná sieť straníckych štruktúr a médií je schopná kedykoľvek zorganizovať veľkú kampaň na oslabenie politického protivníka.

Ďalším problémom je, že väčšina pravicových strán je väčšinou liberálna.

V normálnom politickom systéme by mali existovať aj ľavicové sily, ktoré sú vlastenecké. To by potom boli potenciálni kandidáti na koalíciu.

Ale pri súčasnom nastavení strán vo väčšine európskych krajín nastáva situácia, keď sa jediná liberálna pravicová strana musí postaviť proti všetkým ostatným stranám, ktoré tiež nemajú záujem o koalíciu. Nie sú teda splnené základné predpoklady pre koaličnú vládu.

Aký vývoj môžeme očakávať po voľbách do EÚ?

Výsledok volieb nám jasne ukazuje, kam sa budú vyvíjať národné parlamenty. Dá sa očakávať, že budú úspešné všetky pravicové strany. Ale politika vylúčenia, ktorú už systém pripravuje, bude najhoršími podmienkami pre účasť vo vláde.

Príklad Maďarska bude naďalej povzbudzovať opozičné sily v iných krajinách, aby sa usilovali o účasť vo vláde.

Najväčšou nádejou je, že dôjde k zmenám v niektorých etablovaných stranách, ktoré reálne uznávajú súčasnú situáciu v Európe a chcú problémy riešiť.

Keďže v mnohých stranách existujú rôzne záujmové skupiny, je možné, že niektoré strany budú musieť zmeniť kurz vo vzťahu k pravicovej opozícii.

Je tiež možné, že v niektorých stranách dôjde k vzburám medzi voličmi či jednotlivými sekciami. Pre poslancov a úradníkov sú dôležité aj ich funkcie a s tým spojené platy. To znamená, že nemôžu podporovať politický kurz, ktorý obracia voličov k ich politickým oponentom.

Vnútorné boje o moc v strane a o dobré pozície mohli zmeniť smerovanie niektorých strán. A ak sa profil niektorých strán tak zmenil, je tu samozrejme možnosť koalície s pravicovými stranami.

Je tiež možné, že strany zmenia svoj profil len preto, aby si udržali moc, a tak si udržali voličov. Boli by to tiež „nové“ politické sily.

/ skspravy.sk /