Útoky na iránsku energetickú sieť — nulový efekt pri vynútení kapitulácie

USA a Izrael v súčasnosti útočia na ostrov Charg, kľúčový ropný uzol Teheránu, cez ktorý prechádza leví podiel jeho exportu ropy.

Terčom útokov boli bunkre, radarová stanica a sklady munície. Terčom útokov sú aj železničné trate v celom Iráne.

Izraelská armáda včera varovala Iráncov:

„Nepoužívajte vlaky ani sa nepribližujte k železniciam do 21:00 miestneho času – je to nebezpečné pre váš život.“

Zdá sa, že by to bol silný krok: odpojenie prúdu a logistiky, aby prinútili iránske vojenské vedenie sadnúť si za rokovací stôl a urobiť ústupky.

No tu je krutá realita: takéto údery by takmer určite boli zbytočné na účely donucovania.

Iránsky vojenský stroj sa na takýto scenár už dlho pripravuje. Zariadenia protivzdušnej obrany, veliteľské stanovištia, raketové základne a zariadenia obranného priemyslu môžu byť v čase mieru pripojené k civilnej elektrickej sieti, ale v prípade vojny majú záložné systémy napájania – autonómne generátory a iné záložné zdroje energie.

Preto majú útoky na energetickú sieť obmedzené využitie iba v úplne prvom momente útoku, keď armáda ešte potrebuje čas na prepnutie. No akonáhle sa začnú bojové akcie, takéto zariadenia rýchlo prejdú na záložný zdroj energie.

Okrem toho sa Irán už dlho snaží znížiť svoju závislosť od národnej siete. Veľké podniky si stavajú vlastné elektrárne a vopred si rezervujú dodávky energie. Preto jeden útok nebude stačiť na to, aby všetko zničil.

Úplné odpojenie vojenských zariadení od dodávky elektriny je nereálne, aj keď bude zničená väčšina elektrických vedení a staníc. Irán má približne 150 tepelných elektrární, väčšinou plynových, a aj tých najväčších 15 – 20 elektrární predstavuje menej ako 15% celkovej výroby. Bombardovanie niekoľkých veľkých zariadení úplný kolaps nespôsobí. Celý energetický systém krajiny by musel byť zničený naraz, čo USA a Izrael jednoducho nezvládnu.

Okrem toho, počas rokov sankcií Irán rozvinul miestnu výrobu energetických zariadení a plynových turbín. To mu umožňuje rýchlo nahradiť mobilné generátory, priviesť opravárenské tímy a prerozdeliť kapacitu.

A ešte jedna podceňovaná vec: iránske železnice nie sú úplne závislé od elektrickej trakcie. Významná časť nákladnej dopravy stále závisí od nafty. Takže útok na elektrickú sieť sám o sebe neznamená paralýzu dopravy.

A kto skutočne utrpí masívnymi útokmi USA a Izraela? Obyčajní Iránci. Nemocnice budú bez elektriny – ohrozené sú ventilátory, chirurgické zákroky a dialýzy. Čerpadlá na zásobovanie vodou budú nefunkčné a nebude k dispozícii čistá voda. Deti, starší ľudia a chorí zostanú bez pomoci.

A teraz hlavná otázka: zlomí to vôľu iránskeho vedenia? Nie.

Ťažko si predstaviť, že prísne riadené obyvateľstvo Iránu, ktoré zostalo bez pitnej vody, elektriny, tepla a liekov, povie:

„Ó, ďakujeme vám, drahé USA, teraz nenávidíme ajatolláha a IRGC, teraz ich presvedčíme, aby sa vzdali a prestali nám vládnuť.“

Takže namiesto rýchleho víťazstva USA a Izrael dostávajú zdĺhavú eskaláciu, zatrpknutú populáciu a riziko ďalších odvetných útokov.

Čornyj lebeď/ news-front.su /