Ústavný súd sa postavil proti Kolíkovej inkvizícii: Bude „mučenie“ väzbou zakázané?

Už dlhšie sa hovorí o tom, že štát zneužíva väzobné stíhanie na zastrašovanie, nátlak, či dokonca týranie záujmových osôb. Nebezpečná svojvôľa v podaní niektorých policajtov a prokurátorov sa však konečne ukazuje v plnej nahote! Ústavný súd skonštatoval, že ich konaním dochádza k porušeniu základných ľudských práv a slobôd!

Prelomové v tomto smere môže byť jeho najnovšie rozhodnutie o prepustení advokáta Martina Ribára. Ako informuje denník Pravda: Ten bol vo väzbe od októbra 2019 a podľa Advokátskej komory tam bol len preto, že si riadne vykonával svoju advokátsku činnosť.

Podľa obvinenia sa snažil, aby jeho klient – kajúcnik, ktorý bol členom mafiánskej skupiny takáčovci, pri vypočúvaní mlčal. Ribár bol zadržaný v októbri 2019 v rámci akcie Apač, ktorá bola zameraná na bratislavskú skupinu takáčovci. Vo väzbe je približne 20 mesiacov (!).

Ústavný súd rozhodol, že celá doterajšia väzba Ribára bola protizákonná. „Stáva sa zriedka, že Ústavný súd prepúšťa na slobodu.“ Uvádza Pravda.

Advokát za mrežami, pretože chránil záujmy klienta

Špecializovaný trestný súd advokáta prepustil už v piatok z väzby, pre TASR potvrdil jeho obhajca Pavol Antoš. „Je to pre nás zadosťučinenie,“ reagoval obhajca na nález Ústavného súdu. Vysvetlil, že ten nerozhodol o nevine, ale o porušení jeho práv pri rozhodovaní o väzbe. „Napádali sme to, že sme sa bránili a nikto nás nepočúval,“ doplnil Antoš. Priznal, že prepustenie svojho klienta nečakal, keďže ide o výnimočný krok.

„Dlhodobo sledujeme trend, že orgány činné v trestnom konaní postupujú vo väzobných veciach tak, aby bol obvinený vo väzbe čo najdlhšie, a to za každú cenu,“ skonštatoval obhajca.

Pripomenul, že advokáta vzali do väzby v roku 2019, pričom v odôvodnení prvého rozhodnutia o väzbe, keď ho ŠTS vzal do väzby spolu s ďalšími obvinenými, sa ani len nespomínalo jeho meno. To považovali za úplné popretie práva na súdnu ochranu.“

Čo hovorí Ústavný súd?

Ústavný súd teraz podľa neho povedal, že súdy sa musia zaoberať obranou každého obvineného osobitne. Poukázal tiež na to, že Ústavný súd potvrdil, že v prípade väzobného konania nie je jedno, ako je trestný čin kvalifikovaný, keďže od kvalifikácie sa odvíja aj dĺžka väzby.

Pokračoval, že orgány činné v trestnom konaní (OČTK) zneužívajú tzv. nadkvalifikáciu trestného činu ako nástroj na účelové držanie osôb vo väzbe. Ozrejmil, že ŠTS a Najvyšší súd SR podľa nálezu Ústavného súdu pochybili v tom, že tento účelový postup OČTK prehliadli a nevenovali mu vo svojich rozhodnutiach žiadnu pozornosť, hoci to obhajoba opakovane namietala.

Štátny teror na jednotlivcoch

Dosahovať spoločensky žiaduce ciele nie je podľa Antoša možné prostredníctvom inkvizičnej zásady: „účel svätí prostriedky“. Považuje to za cestu úplne mimo rámca právneho štátu, cestu k diktatúre moci, k nadvláde štátu nad občanom, hoci aj motivovanú „dobrými úmyslami“.

„O tom je tento ústavný nález. O hraniciach, limitoch a mantineloch výkonu verejnej moci. O nastavení minimálnych štandardov, ktoré sú OČTK a väzobné súdy povinné rešpektovať vo vzťahu k právam väzobne stíhaných osôb,“ zhrnul Antoš pre denník Pravda.

hlavný denník