Ústavný súd prijal návrh Čaputovej k paragrafu 363 TP, ktorý tu je už od roku 2005

Prezidentka argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.

Ústavný súd (ÚS) SR v stredu prijal na ďalšie konanie návrh prezidentky SR Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Zároveň ho spojil s konaním, v ktorom daný paragraf napadla ešte koncom roka 2021 aj skupina poslancov Národnej rady (NR) SR.

Prezidentka argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Jej návrh na začatie konania o súlade s ústavou sa týka ustanovení paragrafov 363 až 367 Trestného poriadku. ÚS ho prijal v celom rozsahu.

Redakčne v tele správy upresňujeme, že paragraf 363 nie je vôbec nový alebo nedávny, ako znie zavádzajúce tvrdenie hlavy štátu v slovnom spoijení „terajšie znenie“. Paragraf 363 v nezmenenej podobe je tu už od roku 2005, teda 18 rokov.

Jeho genéza siaha do roku 2004, keď počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu viedol rezort spravodlivosti práve súčasný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý predkladal v parlamente novelu Trestného poriadku aj s paragrafovým znením paragrafu 363 v ôsmej hlave TP. Minister Lipšic vetdy zanietene argumentoval, že že nový nástroj pre šéfa prokurátorov má slúžiť na nápravu nezákonnosti v trestných stíhaniach. Dnes nielen otec paragrafu 363, ale aj hlava štátu majú zrazu iný názor. Ďalšou principiálnou otázkou pre napadajúcich §363 je, či uznávajú aj nezávislosť prokuratúry a generálneho prokurátora, ktorý bol mimoriadne starostlivo vyberaný a zvolený.

Je otázne, či aj ústavný súd nie je v konflikte záujmov pri posudzovaní §363, pretože by došlo pri jeho obmedzení, či úplnom vypustení k narušeniu balansu medzi prokuratúrou a súdmi, keďže bez ohľadu na spôsob zabezpečenia dôkazov alebo spôsobu vypočúvania a predloženia obžaloby by na konci možného nezákonného postupu voči obnivnenej odobe stáli už len súdy. Lenže ani súdna moc nemá v pluralitnej demokracii najvyššie postavenie, ale podieľa sa na deľbe moci.

Je si toho vedomá aj prezidentka, ktorá túto neprimeranú právomoc súdov označila za „nezávislosť súdnej moci“, ktorú je podľa Čaputovej potrebné strážiť, čo pri viacerých kauzách vzbudzuje údiv, najmä pri oživených politických procesoch.

„O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba,“ zdôraznila.

Poukázala na to, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 Trestného poriadku nie je preskúmateľné a toto ustanovenie neprimerane a nedôvodne preferuje nepreskúmateľný právny názor jednej osoby v reťazci oprávnených orgánov, teda súdov.

teraz/skspravy.sk