Ústava je naša. Nepatrí „expertom“

Vo svojom zamyslení Rafael Rafaj, bývalý poslanec za SNS, píše aj o tom, že k výročiu Ústavy sa vyjadrili aj „správcovia Slovenska pre cudzie záujmy“. 

Potrebujeme rozhodovať v náš prospech

„O tých nás presviedčajú, že sú to údajne naše vlastné záujmy… Ústavu mám v úcte, pretože bez nej by nebol ani náš štát – Slovenská republika a nemohli by sme slobodne a zvrchovane rozhodovať o našich veciach verejných… podľa nášho a nie cudzieho blaha a prospechu,“ píše Rafaj.

S týmto tvorcovia Ústavy nerátali

„Žiaľ, pri tvorbe ústavy sa prejavila aj miera idealizmu. Nik pri zrode dlho očakávanej samostatnej štátnosti neočakával, že „rodičia“ – poslanci, vláda, prezident… by sa chovali k štátu ako macocha a namiesto svojim, by robili a slúžili cudzím. Nikto vtedy ani vo sne nepredpokladal, že by bolo treba okrem „svedomia a presvedčenia“ do ústavy dať pre ústavných činiteľov nielen práva, ale aj jasne vymedzené povinnosti – napríklad slúžiť národu a vlasti,“ priznáva bývalý poslanec.

Nepríjemné konštatovanie

„Je smutné, že za 30 rokov ústavy sa liberálom podaril psí kúsok, a to kúsok po kúsku – že z demokracie ako vôle väčšiny ľudu spravili paškvil tzv.liberálnej demokracie, v ktorej ľud, súc aj na 99% by nemohol rozhodnúť podľa svojej vôle, ak by to podľa 1% „právnych expertov“ nebolo údajne v súlade s ústavou či právom alebo niečím, čo visí niekde v Bruseli vo vzdušných zámkoch samozvaných elít. Od tohto sa totiž odvíja všetko ostatné. Ak je zle zapnutý prvý gombík, tak potom nesedí ani košeľa…“ Vysvetľuje Rafael Rafaj.

Čo ho zarazilo

„Zarazilo ma konštatovanie Vasilisi „právničky“ premúdrelej, že sme stále dosť ďaleko od toho, čo by sa smelo mohlo označiť za vyspelú demokraciu – čo v preklade ľudí liberálneho kmeňa znamená „s vysokou úrovňou právneho štátu“. Hm, ona, čo zmarila všeľudové hlasovanie, teda vôľu ľudu ide bez hanby rozprávať o dodržiavaní ústavy?!“ Rozhorčuje sa bývalý poslanec.

Čo to teda tá Ústava je

„Ústava to nie sú len právnické kľučky, paragrafy a články, ale aj duch a filozofia koncipovania a existencie štátu a najmä života ľudí v ňom. Pri všetkých tých mudrlantoch z mainstreamu o prehodnotení prístupu či dokonca celej ústavy (?!) by stačilo len jednoduché pravidlo: presne určiť, čo je to tá „ústavnosť“, ktorou sa hradná pani a jej servis oháňajú,“ radí národniar.

„Pretože ak ústavnosť nemá znamenať služba ľudu (občanovi/národu), tak načo a pre koho to tu je? Dosť mi tento prístup pripomína smer v umení „umenie pre umenie“ ( l’artpourl’artizmus – l´art pour l´art), ktorý považuje samotné umenie za cieľ tvorby – čiže inak: odtrhnuté od života, od ľudí, od zmyslu…,“ používa prirovnanie.

O oslave 30. výročia

„Presne ako dnešné „slušné“ oficiálne oslavy v starej budove Slovenskej národnej rady aj s tými, ktorí hrdo postojačky hlasovali buď proti Deklarácii o zvrchovanosti SR, proti Ústave SR alebo oboje záporne… Presne takúto odtrhnutosť od ľudí, od národa, od pokory, úcty a služby vlasti… mi pripomína všeobecné liberálno-prgresívne politikárčenie s „právnym štátom“ či „liberálnou demokraciou“, čiže robenie politiky pre politiku a paragrafy s hraním sa na pseudodemokraciu, slovíčkami a okrasnými prívlastkami – no najmä s ustanovením cenzora, ktorý je vždy pripravený spochybniť jediného suveréna moci – ľud republiky… Všetko pre to, aby neslúžili svojim, neslúžili vlasti, národu, ústave, Božím zákonom… ale niečomu úplne inému,“ uzatvára Rafaj.

hlavnydennik