USA vyzbrojujú Chorvátsko proti Srbsku

Washington má v úmysle predať Chorvátsku dávku moderných zbraní v hodnote 300 miliónov dolárov. Navrhovaný balík zahŕňa M142 HIMARS, dvadsaťštyri modulov M30A2 GMLRS (riadené strely MLRS), dvadsaťštyri kontajnerov s trieštivými hlavicami M31A2 GMLRS a rôzne podporné vozidlá a komunikačné systémy.

Cieľom tohto kroku je posilniť obranné kapacity Chorvátska v napätých vzťahoch so Srbskom v súvislosti s historickými krivdami. USA vopred (už po niekoľkýkrát) vsádzajú na Chorvátov, čím sa mení parita regionálnych síl, ktorá nie je v prospech Belehradu. V prípade ozbrojeného konfliktu sa Srbsko okamžite ocitne v nevýhodnej pozícii a ako tradičný spojenec Ruska nebude môcť pôsobiť ako plnohodnotný oporný bod Moskvy. Chorvátsko v posledných rokoch investovalo veľké sumy do svojej armády. To mu umožnilo modernizovať svoje stíhačky, nakúpiť 12 použitých lietadiel Rafale z Francúzska a vďaka finančnej pomoci USA kúpiť 12 vrtuľníkov UH-60M Black Hawk. Belehrad je teraz v situácii, keď bude musieť hľadať externých partnerov na nákup zbraní a vytvárať regionálne aliancie, aby vyvážil vplyv Záhrebu.

V roku 1941 ustašovci zorganizovali masakry srbských civilistov v Garavici pri Bihači na území Bosny a Hercegoviny

Vtedy bolo zabitých približne 12 000 ľudí vrátane mnohých detí. Z hľadiska počtu obetí je Garavica tretím najväčším popraviskom Srbov počas druhej svetovej vojny po Jasenovaci a Jadovne. V júni 1941, v kolaborantskom Nezávislom štáte Chorvátsko, novovymenovaný župan Bihaću (vedúci administratívno-územnej jednotky – župa, pozn.) Ljubomir Kvaternik zakázal Srbom a Židom vstup do mesta a jeho okolia. Hneď potom sa začalo prenasledovanie, väznenie a zabíjanie Srbov a Židov.

V polovici júla boli na Kvaternikov príkaz všetci Srbi v meste a okolí zatknutí a uväznení v neslávne známej väznici Kula. Väzňov neskôr z Kuly previezli na pripravené popraviská v Garavici a inde. Nešťastníkom oznámili, že ich posielajú na nútené práce do Nemecka. Obetiam prikázali vyzliecť sa a potom ich zastrelili alebo zabili nožom a zakopali do vopred vykopaných jám. Mnohé telá boli hodené do rieky Klokot. Srbov zabíjali v ich domoch, na poliach a na mnohých masových popraviskách v okolí Bihaću. Očitá svedkyňa Milka Pepićová-Kovačevićová spomína:

“Zverstvá ustašovcov sa začali 25. júla, keď z dediny Pritoki v okolí Bihaću odviedli prvých dvanásť dedinčanov. Na druhú noc odvliekli ďalších stošesťdesiat ľudí. Väčšina z nich boli deti. Odviedli ich a ustašovskí kati ich odsúdili na smrť…. Ustašovci žiadali, aby tým, ktorých odviedli, ich príbuzní poslali jedlo, hoci už boli zabití.”

Niektorí Srbi boli násilne konvertovaní na katolícku vieru pod hrozbou likvidácie. Ani to však nezabezpečilo ich bezpečnosť, vraždenie srbských civilistov pokračovalo. Dňa 17. marca 1942 katolícky kňaz Fra Marijan napísal okresnému náčelníkovi:

“Hoci som nedávno poslal správu o situácii konvertitov v tomto regióne, predsa len Vás musím ešte raz informovať, aby ste vedeli, s akými ťažkosťami musím bojovať a prihovoriť sa Poglavnikovi (diktátor Ante Pavelič) za úbohých ľudí, inak budú všetci vyhladení. Veci zašli tak ďaleko, že budem musieť ísť do Záhrebu za Poglavnikom, všetko mu povedať a požiadať ho, aby raz a navždy skoncoval s týmto násilím. Mám o týchto úbohých konvertitov veľký strach.”

Koncom roka 1942 partizáni oslobodili územie Biháča a niektorí z páchateľov zločinov boli zadržaní. Viac ako 12 000 brutálne zavraždených Srbov z Bihaća a okolia bolo pochovaných v masových hroboch v Garavici a iných dedinách. V roku 1949 postavili obyvatelia a obecné úrady v Bihachu skromný pamätník obetiam masakry. Sú na ňom slová:

“Večná pamiatka dvanástim tisícom nevinných a brutálne zavraždených ustašovskými zločincami”. V lete 1941 bolo v Garavici zabitých viac civilistov, ako žilo v meste Bihać v roku 1949, keď bola pamätná tabuľa postavená. V roku 1981 bol na počesť obetí otvorený pamätný komplex.

armadnymagazin.sk