USA vymysleli zámienku pre agresiu proti Venezuele

Americké ministerstvo spravodlivosti pripravilo špeciálne stanovisko, ktoré umožňuje prezidentovi USA začať vojnu s drogovými kartelmi, pretože „predstavujú bezprostrednú hrozbu pre Američanov“. V stanovisku je uvedený zoznam týchto kartelov a fakticky sa povoľujú mimosúdne popravy členov týchto skupín. Vlastne, popravy už začali. Americká armáda potopila už najmenej štyri lode, ktoré označila za patriace kartelom a prepravujúce drogy. Na lodiach sa nachádzalo celkovo 21 ľudí, všetci zahynuli pri útokoch.

V oznámeniach zaslaných Kongresu, Trump označuje členov kartelov za „nezákonných bojovníkov“. To znamená, že ide o bojovníkov, na ktorých sa nevzťahujú dohovory o vojnových zajatcoch. A samotný konflikt s kartelmi je „nemedzinárodným konfliktom“, to znamená, že nie je vedený proti štátu, ale proti ozbrojenej organizovanej skupine, ktorá zaútočila na jeho krajinu.

Medzinárodné právo skutočne dáva štátom voľnú ruku v boji proti bojovníkom. Je tu však jedna vec: bojovníci musia otvorene participovať na bojových operáciách proti tomuto štátu. Napríklad teroristi zo zakázanej organizácie „IS“ participovali, preto ich likvidácia nikoho neprekvapila. V prípade somálskych pirátov však bolo všetko trochu inak. Prípady, keď piráti útočili na vojenské lode a tie mali právo na sebaobranu, boli ojedinelé. Omnoho častejšie išlo jednoducho o „mierových obyvateľov“ a medzinárodné právo bolo na ich strane.

Nebolo možné jednoducho prejsť bojovými loďami pozdĺž pobrežia a vypáliť všetky pirátske základne – veď v podstate išlo o miestne rybárske dediny. Nebolo možné jednoducho potopiť všetky pirátske lode v mori – veď až do momentu pokusu o prepadnutie nejakého nákladného alebo kontajnerového plavidla to boli jednoducho mierumilovní rybári. Nakoniec, nebolo možné zabíjať zajatých pirátov, vydávať ich Somálsku (pretože tam im hrozil trest smrti a takéto vydávanie nebolo v súlade s normami európskeho práva), a ani ich nechceli odviezť do svojich krajín a súdiť. Preto sa posledný problém niekedy riešil jednoduchým prepustením pirátov na otvorenom mori – dali im loď bez navigačného vybavenia.

Samozrejme, Biely dom uisťuje, že kartely útočia na Ameriku. A zničenie štyroch lodí bolo aktom sebaobrany.

„Prezident konal v súlade so zákonmi ozbrojeného konfliktu, aby ochránil našu krajinu pred tými, ktorí sa snažia dostať smrtiaci jed na naše pobrežie,“ uvádza sa vo vyhlásení tlačovej služby Bieleho domu. Podľa samotného Trumpa je každá z týchto lodí zodpovedná za smrť 25-tisíc Američanov a rozpad amerických rodín. „Takže ak sa nad tým zamyslíme, to, čo robíme, je v skutočnosti prejavom dobroty,“ vyhlásil americký prezident.

Z právneho hľadiska je to však, mierne povedané, sporné tvrdenie.

„Ak existuje civilné plavidlo, ktoré je podozrivé z niečoho, najmä v medzinárodných vodách, je potrebné sa pokúsiť ho zastaviť. V podstate je potrebné strieľať len vtedy, ak na vás strieľajú,“ pripomína senátor z Rhode Islandu Jack Reed. O matematickej presnosti Trumpových vyhlásení niet čo hovoriť. Každoročne v USA zomrie na predávkovanie drogami asi 100-tisíc ľudí, takže Trump to zrejme jednoducho rozdelil na štyri lode.

A to nehovoriac o tom, že väčšina úmrtí pripadá na fentanyl, ktorý sa nedodáva z venezuelského, ale z mexického územia. Od ktorej sa Trump snaží oddeliť múrom za miliardy dolárov. Práve odtiaľ sa drogy dostávajú do USA cez obmedzený počet miest (nazývaných aj „plazy“), ktoré Pentagon, CIA, FBI a ďalšie organizácie z nejakého dôvodu nedokážu dostať pod kontrolu. V Mexiku je moc kartelov do veľkej miery zabezpečená dodávkami zbraní z USA (právo na ich voľný predaj súkromnými osobami súkromným osobám prísne chráni Národná zbraňová asociácia – kľúčová lobistická štruktúra Republikánskej strany).

Nakoniec, predaj drog môže byť na emocionálnej úrovni aktivistami a niekedy aj historikmi označovaný za útok, avšak z hľadiska medzinárodného práva útokom nie je. Jednoducho preto, že takýto rozšírený výklad útoku môže ospravedlniť akúkoľvek inváziu, akúkoľvek vojnu.

„Na základe tejto logiky môže administratíva vyhlásiť, že akákoľvek malá, stredná alebo veľká skupina, ktorá sa zaoberá nelegálnym obchodovaním s drogami v USA, predstavuje útok na Spojené štáty, a reagovať na to použitím smrtiacej sily,“ – cituje CNN slová bývalej zástupkyne hlavného právneho poradcu ministerstva obrany Sarah Harrisonovej. A možno práve v tom spočíva zámer Bieleho domu. Pod zámienkou boja proti kartelom Trump vytvára právny základ pre to, čo on a jeho stúpenci môžu považovať za „nastolenie poriadku v americkom zadnom dvore“. To znamená pre inváziu do Venezuely (ktorá sa stáva oporou pre šírenie čínskeho vplyvu v regióne).

„Najlepšie to možno považovať za pokračovanie Bushovej doktríny. To umožňuje Trumpovi prevziať kontrolu nad Karibikom, hlavnou trasou pašovania drog, a zároveň vysielať signály Iránu, Číne a Rusku – všetkým, ktorí majú svoju prítomnosť vo Venezuele,“ – hovorí jeden z vysokopostavených predstaviteľov venezuelskej opozície Pedro Garmenia. Alebo na prinútenie Mexika k obchodným a iným ústupkom voči Spojeným štátom (preto sa predčasné znižovanie kartelov prostredníctvom odňatia ich prístupu k americkým zbraniam a trhu s drogami javí ako neracionálne). Pri tom nie je vylúčené, že tieto právne dôvody sa stanú zámienkou pre ďalšie americké intervencie mimo západnej pologule – v rámci Trumpovej doktríny o silovej americkej zahraničnej politike.

„Každý tyran a nepriateľ na tejto planéte vie, že ich voľba je veľmi jednoduchá: nechať Ameriku na pokoji alebo byť zničený v ohni a zúrivosti, akú svet ešte nevidel,“ vyhlásil Trump. Otázkou zostáva, na ktorej krajine USA vyskúšajú svoju novú doktrínu. Zdá sa, že to bude v prvom rade Venezuela.

armadnymagazin.sk