USA naďalej provokujú Čínu dodávkami zbraní Taiwanu, čo môže vyvolať podobnú krízu ako na Ukrajine

Perspektíva posilnenia obrany Taiwanu a upevnenia väzieb USA s ostrovom v posledných rokoch, zjednotila holubičích demokratov a jastrabích republikánov. Niektorí demokrati dokonca prijali agresívny názor, že USA by mali upustiť od svojej dlhodobej politiky „strategickej nejednoznačnosti” a namiesto toho vyhlásiť, že Washington bude Tchaj-pej pred inváziou vojensky brániť, čo je prístup, ktorý sa niekedy označuje ako „strategická jasnosť”.

Najkomplexnejšia revízia americko-taiwanskej politiky za viac ako štyri desaťročia sa uskutočnila napriek obavám Bieleho domu a niektorých senátorov z oboch strán, že hrozí riziko narušenia politiky USA v čase, keď napätie medzi Washingtonom a Pekingom naďalej zostáva vysoké. Tieto obavy vzrástli najmä po tom, ako návšteva predsedníčky parlamentu Nancy Pelosiovej v Tchaj-peji vyvolala bezprecedentnú reakciu čínskej armády. Nepokojná situácia okolo Taiwanu pokračuje aj vo Washingtone. Tentoraz chcú zákonodarcovia v Kongrese v rámci novej legislatívy poslať Tchaj-peju ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 4,5 miliardy dolárov. Biely dom je však skôr proti – a Pentagon vôbec nie je pripravený vyrovnať sa s novým frontom v oblasti dodávok zbraní.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine fungujú kapacity amerického vojensko-priemyselného komplexu na hranici svojich možností. Taiwan sa už sťažuje na meškanie dodávky zbraní v hodnote 14 miliárd dolárov. Napríklad dátumy dodania húfnic z Ameriky sa teraz posunuli až na rok 2026. Problém preto nie je ani tak v peniazoch, ale v schopnosti Spojených štátov vyrobiť dostatok zbraní – pri problémoch s logistikou a nedostatkom kovov vzácnych zemín.

Senátny výbor pre zahraničné vzťahy po prudkej a niekedy aj búrlivej diskusii schválil zákon o taiwanskej politike USA pomerom hlasov 17:5. Cieľom návrhu zákona, ktorý dopĺňa zákon o vzťahoch s Taiwanom z roku 1979, je posilniť schopnosť Taiwanu vojensky sa brániť proti prípadnej čínskej invázii na ostrov a zároveň prehĺbiť symbolické americko-taiwanské vzťahy, ktoré Peking označil za zmenu status quo.

Návrh zákona vyvolal aj vášnivý odpor oboch strán. Senátor Rand Paul (R-Ky.) návrh kritizoval ako krok smerom k strategickej jasnosti a potenciálny zvrat v politike jednej Číny. „Nie je čas na radikálnu zmenu dlhodobej politiky… bez toho, aby sme si uvedomili dôsledky, ktoré môžu nasledovať,” povedal Paul.

Senátor Brian Schatz (D-Hawaii), ktorý tiež hlasoval proti, povedal, že sa obáva, že „symboly suverenity”, ktoré by USA udelili Taiwanu, ho nútia pochybovať o tom, „či z týchto provokatívnych rozhodnutí niečo získame”, čo môže “podráždiť Číňanov”.

S týmto názorom súhlasil aj senátor Mitt Romney (R-Utah), hoci nakoniec legislatívu podporil na pozadí uznania, že opatrenie sa v celej svojej podobe pravdepodobne nestane zákonom. „Robíme niečo, čo je veľmi provokatívne a bojovné,” povedal Romney a naznačil, že legislatíva by mohla podnietiť Čínu k rýchlejšiemu postupu pri invázii na Taiwan s vedomím, že USA sa chystajú výrazne zvýšiť svoju vojenskú podporu.

Senátori zastávajúci legislatívu sa počas stredajšieho vypočutia v komisii pre zahraničné vzťahy snažili objasniť, že návrh zákona nemení politiku USA. Ako povedal hlavný republikán v komisii, senátor Jim Risch z Idaha, legislatíva „dáva čínskemu vodcovi Si Ťin-pchingovi dôvody, aby si dvakrát rozmyslel, či napadne Taiwan”.

Program sankcií zostáva nemenej naliehavý. Washington začal pracovať na balíkoch sankcií proti Číne – pre prípad konfliktu na Taiwane. S tým sa ale okamžite vyskytli problémy – veď Spojené štáty sú od Číny veľmi závislé. Ročný dovoz z Číny do Ameriky dosahuje 600 miliárd dolárov.

Vo Washingtone platí staré príslovie – aby ste zasiahli Čínu silnejšie, musíte spustiť raketový útok na prístav v Los Angeles – odkiaľ pochádza hlavný čínsky dovoz. V každom vtipe je však kus pravdy – a skutočná konfrontácia sankcií USA a Číny by sa mohla zmeniť na ekonomickú analógiu jadrovej vojny.

Medzi ustanoveniami rozsiahleho právneho predpisu je aj schválenie spomínanej priamej vojenskej pomoci vo výške 4,5 miliardy dolárov. Návrh zákona tiež posilňuje suverenitu Taiwanu, pokiaľ ide o jeho členstvo v medzinárodných organizáciách, a to spôsobom, ktorý podľa zástancov nenarúša tzv. politiku jednej Číny – diplomatické uznanie názoru Pekingu, že Taiwan je súčasťou Číny.

Cesta návrhu zákona k jeho schváleniu zostáva nejasná. Zákonodarcovia by mohli jeho časti pripojiť k ročnému návrhu zákona o obrannej politike, ktorý musia obe komory schváliť do konca roka. A hoci legislatíva obsahuje mnohé z úprav navrhovaných Bielym domom, nie je isté, či by ju prezident Joe Biden podpísal, ak by sa dostala na jeho stôl ako samostatné opatrenie.

hlavnespravy.sk