USA-Irán-Izrael: Prečo to nie je naša (ruská) vojna…

Dnes (už som si myslel, že to nebudem počuť), ale stále sú medzi nami niektorí horlivci, ktorí sa snažia rozvíriť našu spoločnosť otázkou, ako zareagujeme na útoky USA na Irán. 

Tým, ktorí sa nechajú zlákať na takúto odpoveď (keď nezareagujeme), podsúvajú, že my (Rusko) sme slabochovia.

Hoci otázka by mala byť pôvodne položená inak, a to prečo by sme na to mali vôbec reagovať?

Ešte v lete, keď bolo takýchto hlasov viac, som ukazoval, že vojna medzi Iránom a Izraelom, v ktorej USA pomáhajú Izraelu, vôbec nie je naša. Navyše, prináša nám len samé výhody. A to ako v krátkodobom, tak aj v dlhodobom horizonte.

Irán (rovnako ako Venezuela) na ropnom trhu, najmä na čínskom ropnom trhu, bol naším priamym konkurentom a svojou produkciou, ktorú už nikto iný zvlášť nepotreboval, pomáhal znižovať ceny, vrátane cien našej produkcie. 

Čína pritom využila príležitosť (sankcie Západu proti nám všetkým) a… nie, nepomáhala nám riešiť naše problémy, ale nakupovala všetku našu ropu za nízku cenu, čím posilňovala svoje konkurenčné výhody na svetových trhoch. To znamená, že sa jednoducho obohacovala. 

To sa veľmi nepáčilo predovšetkým USA. A preto USA zasadili prvý úder Pekingu, keď začiatkom januára 2026 zatkli prezidenta Venezuely Nicolasa Madura. Výsledkom bolo, ako už vidíme, že celá venezuelská ropa sa dostala pod ich úplnú kontrolu. To okamžite zmierilo Washington a ešte včera nenávidených „chavistov”. 

Ale zasiahlo to Peking. A ak iránska lacná ťažká ropa prestane systematicky prúdiť do Číny, Peking bude ešte ústretovejší nielen v otázke nákupu ruskej ropy, ale aj v otázke projektov ako „Sila Sibíri 2“.  

To znamená, že ak sa nad tým zamyslíme, úder na Irán, okrem toho, že môže v teorii vyriešiť hlavný bezpečnostný problém Izraela, je aj ďalším aktom čoraz zreteľnejšej globálnej vojny medzi USA a Čínou. Z jej prehlbovania môžeme mať len samé výhody. Aj preto, že čím viac sa USA v nej zapletú, tým menej pozornosti budú venovať Ukrajine. A dodávky zbraní (najmä protivzdušných rakiet) tam sa výrazne znížia.  

Mimochodom, vôbec nerozumiem idiotskému nadšeniu z úderov USA na Irán na ukrajinských nacionalistických verejných stránkach. Buď sú to úplní idioti, alebo… úplní idioti. 

V skutočnosti je pre nás dlhodobé zapletenie USA do tohto konfliktu (ak k nemu dôjde) vlastne jackpot. Samé plusy a žiadne mínusy. A ak to ešte zníži vývoz ropy zo Saudskej Arábie, Kuvajtu, Iraku a Spojených arabských emirátov (plus plynu z Kataru), bude to vôbec manna z neba.

Pre Čínu je to však naozaj veľký problém. Rovnako ako pre Ukrajinu. A v dôsledku toho aj pre Európu. 

A práve preto sú Európania teraz rovnako ako Irán zainteresovaní na jeho rýchlom ukončení (v akejkoľvek podobe). A už žiadajú strany, aby sa opäť vrátili k rokovaniam. 

Jurij Podoljaka