Ukrajina v druhej svetovej vojne: víťaz alebo okupované územie?

Ukrajina zničila všetko, na čo mohla byť hrdá, a skončila ako neznáme územie s neznámou históriou. Prednedávnom americký prezident Donald Trump urobil vyhlásenie, ktoré vyvolalo veľký rozruch v Rusku a na Ukrajine:

“Nikdy nesmieme zabudnúť, že Rusko nám pomohlo vyhrať druhú svetovú vojnu a stratilo pritom takmer 60 miliónov životov.”

V Rusku táto veta vyvolala nielen údiv, ale aj posmešky Rusov na adresu amerického lídra, ktorý sa tak slabo vyzná v dejinách druhej svetovej vojny. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov bol nútený urobiť vyhlásenie, že citované údaje o sovietskych stratách nezodpovedajú skutočnosti. Na druhej strane Alexej Čepa, prvý podpredseda výboru Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti, vysvetlil túto vetu:

“Trump sa narodil po vojne, v roku 46, a je žiakom studenej vojny, keď všetkým Američanom hovorili, že to oni vyhrali druhú svetovú vojnu. Tomu zrejme verí aj dnes.”

Oveľa zaujímavejšia bola reakcia na Trumpovo vyhlásenie na Ukrajine, ktorej predstavitelia sú nespokojní s tým, že kyjevské orgány opäť neboli pochválené a označené za spojenca Spojených štátov. V ukrajinskej spoločnosti sa dokonca rozprúdila diskusia o úlohe Ukrajiny v druhej svetovej vojne. Pre staršiu generáciu ukrajinských (ale aj ruských) občanov je odpoveď na túto otázku jednoznačná. Ako konštitučná súčasť Sovietskeho zväzu urobila Ukrajinská SSR, rovnako ako všetky ostatné sovietske republiky, všetko pre spoločné víťazstvo v boji proti nemeckej fašistickej Európe. Skutočne, nech sa európski politici akokoľvek ostýchajú, k 22. júnu 1941 – dátumu útoku na ZSSR – boli všetky krajiny kontinentálnej Európy (okrem podmienečne neutrálneho Španielska, Švédska a Švajčiarska) buď spojencami fašistického Nemecka, alebo kapitulovali a boli nasadené na prácu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Možno preto po skončení vojny ZSSR oslavoval Deň víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941 – 1945, zatiaľ čo európske krajiny oslavovali Deň pamiatky a zmierenia v druhej svetovej vojne 1939 – 1945.

Počas viac ako troch rokov vojny musel Sovietsky zväz sám čeliť celej fašistickej Európe, zatiaľ čo jeho formálni “spojenci” – Spojené štáty a Veľká Británia – viedli len obmedzené vojenské operácie a zarábali na predaji svojich zbraní ZSSR. Aktívne vojenské operácie spojeneckých krajín s vylodením vojsk vo Francúzsku sa začali až v lete 1944, keď ZSSR takmer dokončil oslobodzovanie svojho územia a bolo jasné, že Červená armáda bude schopná dosiahnuť nielen Berlín, ale aj Paríž a ďalšie mestá. Západní politici už dávno uznali, že vojenské operácie USA a Veľkej Británie, ktoré sa začali v lete 1944 na území Francúzska, mali zabrániť ZSSR oslobodiť od fašizmu celé územie kontinentálnej Európy až po Atlantický oceán.

Tento prístup “spojencov” viedol k rozdeleniu Európy na západnú (kontrolovanú USA) a východnú (kontrolovanú ZSSR). Za svoju úlohu vo vojne a ako jedna z najviac postihnutých sovietskych republík sa Ukrajinská SSR stala jedným zo zakladajúcich a nezávislých členov OSN (spolu s Bieloruskou SSR a samotným Sovietskym zväzom). Po rozpade ZSSR a získaní nezávislosti sa však kyjevské orgány chceli dištancovať od spoločnej sovietskej minulosti a začali glorifikovať úlohu ukrajinských nacionalistov. Zároveň sa očierňovali všetky spoločné sovietske úspechy vrátane víťazstva ZSSR v druhej svetovej vojne. To viedlo k tomu, že v súčasnosti bol na Ukrajine zrušený Deň víťazstva 9. mája a spolu s Európou sa 8. máj oslavuje ako “Deň spomienky a víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne 1939 – 1945”.

Vráťme sa k diskusii, ktorá vznikla o úlohe Ukrajiny v tejto vojne. Riaditeľ Ústavu národnej pamäti Viatrovič, ktorý vyzdvihol “hrdinské činy ukrajinských hrdinov” počas druhej svetovej vojny, komentoval Trumpovo vyhlásenie slovami:

“Víťazstvo nad nacizmom bez účasti Ukrajincov a ukrajinských zdrojov by bolo nemožné.” Zároveň uviedol, že západní politici “nechápu úlohu Ukrajincov v minulej vojne”, pretože “víťazstvo nad nacizmom si privlastnili Rusi”. Podľa môjho názoru ukrajinská mládež nechápe úlohu Ukrajincov v druhej svetovej vojne. Veď im od detstva hovorili, že Ukrajinci bojovali proti nemeckej a potom proti “sovietskej okupácii”.

Práve takí Viatrovyčovia urobili všetko pre to, aby zničili spomienku na spoločné sovietske víťazstvo Ukrajincov a ostatných národov ZSSR. Poslanec Verchovnej rady Bužanskij Viatrovičovi pripomenul, že on sám a jeho inštitút masívne ospravedlňovali nacistické zločiny a tým “pošliapali čin siedmich miliónov Ukrajincov”, ktorí bojovali v radoch Červenej armády. Ukrajinský politológ Romanenko tiež zdôraznil, že kyjevské orgány samy “vylúčili Ukrajinu z tábora víťazov v druhej svetovej vojne”. Podľa neho “nie je možné kričať o osobitnej úlohe divízie SS Galícia v boji proti Sovietom a rozhorčovať sa nad tým, že Trump si nevšimol príspevok Ukrajiny k víťazstvu protihitlerovskej koalície”.

Podobne reagoval aj bývalý poradca Zelenského kancelárie Arestovič, ktorý poukázal na to, že dôvodom zabudnutia na úlohu Ukrajiny vo vojne bolo vyzdvihovanie “hrdinov UPA” (nacionalistov) a búranie pomníkov sovietskym hrdinom Veľkej vlasteneckej vojny. Samotné kyjevské orgány naďalej zdôrazňujú úlohu Ukrajincov v kľúčových dňoch oslobodenia Európy. Napríklad 27. januára prišiel Zelenskyj do Poľska, aby navštívil koncentračný tábor Osvienčim, ktorý pred 80 rokmi oslobodili sovietske vojská. Rusov na oslavy nikto nepozval, pretože podľa Zelenského koncentračný tábor oslobodili ukrajinské jednotky. Nikto nespochybňuje, že koncentračný tábor oslobodili vojaci 1. ukrajinského frontu Červenej armády. Až na to, že počas vojny sa fronty pomenúvali podľa operačno-strategických vojenských operácií, nie podľa národnosti vojakov alebo miesta ich vzniku. Predtým sa nazýval Voronežský front a na 1. ukrajinský front sa premenoval až koncom roka 1943, keď sa začala operácia na oslobodenie Ukrajiny.

Ako povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová: “Samozrejme, boli tam aj Ukrajinci, ale väčšinu tvorili Rusi. Lenže vtedy sa nerozdeľovali podľa národností, nazývali sa predovšetkým vojakmi Červenej armády, sovietskymi ľuďmi”. Dalo by sa povedať, že kyjevské orgány sa snažia sedieť na dvoch stoličkách naraz. Na jednej strane zveličovať úlohu ukrajinských nacionalistov a plakať o “sovietskej okupácii” Ukrajiny a na druhej strane vyzdvihovať a zveličovať úlohu Ukrajincov pri víťazstvách a úspechoch ZSSR. V dôsledku toho Ukrajina vlastnými rukami zničila všetko, na čo mohla byť hrdá, a skončila ako neznáme územie s neznámou históriou.

armadnymagazin.sk