Ukrajina sa musí vzdať celého územia Donbasu, zriecť snáh vstúpiť do NATO, zostať neutrálna a bez vojenskej prítomnosti štátov Západu.

Tak vraj vyzerajú Putinove najnovšie podmienky pre podpísanie mierovej dohody s Ukrajinou. Tri zdroje oboznámené s postojmi najvyšších ruských predstaviteľov údajne prezentovali agentúre Reuters náčrt obrysov toho, čo by si Moskva predstavovala ako súčasť možnej mierovej dohody. Ruský prezident Vladimir Putin aj jeho americký náprotivok Donald Trump uprednostňujú záujmy svojich národov. Takto so o politike oboch lídrov medzitým vyjadril v rozhovore pre Fox News americký viceprezident JD Vance.

Ruský prezident Vladimir Putin v rámci svojich súčasných podmienok ukončenia vojny proti Ukrajine požaduje, aby sa vzdala celého Donbasu, zriekla sa ambícií vstúpiť do NATO, zostala neutrálna a nevpustila na svoje územie vojská západných štátov. Podľa agentúry Reuters, ktorej to štvrtok povedali tri zdroje oboznámené s postojmi najvyšších predstaviteľov Kremľa, ide o náčrt obrysov toho, čo by si Moskva predstavovala ako súčasť možnej mierovej dohody.

Putin vo svojom návrhu podľa ruských zdrojov trvá na požiadavke, aby Ukrajina úplne ustúpila z častí Donbasu, ktoré má stále pod svojou kontrolou. Výmenou za to by nariadil ruským silám zastaviť boje pozdĺž súčasnej frontovej línie v Záporožskej a Chersonskej oblasti a bol by ochotný vrátiť Ukrajine malé časti jej Charkovskej, Sumskej a Dnepropetrovskej oblasti, ktoré obsadili ruské jednotky.

Týmto ruský prezident podľa nemenovaných predstaviteľov v podstate ustúpil od územných požiadaviek, ktoré stanovil v júni 2024. Kyjev mal podľa nich odstúpiť Moskve všetky štyri svoje oblasti – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú. Donecká a Luhanská oblasť spolu tvoria Donbas. Kyjev vtedy tieto požiadavky odmietol a nazval ich kapituláciou.

Na druhej strane Putin stále trvá na tom, aby sa Ukrajina vzdala svojej ambície vstúpiť do NATO a aby Aliancia poskytla právne záväzný prísľub, že sa nebude ďalej rozširovať na východ. Takisto požaduje obmedzenie veľkosti ukrajinskej armády a dohodu, že na území Ukrajiny nikdy nebudú nasadené žiadne západné jednotky ako súčasť mierových síl, dodali zdroje.

Rusko v súčasnosti ovláda približne pätinu ukrajinského územia, no nemá plne pod kontrolou žiadnu zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v septembri 2022 – Záporožskú, Luhanskú, Doneckú a Chersonskú. Plne ovláda iba ukrajinský Krymský polostrov, ktorý anektovalo ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné.

Ruský prezident Vladimir Putin aj jeho americký náprotivok Donald Trump uprednostňujú záujmy svojich národov. Takto so o politike oboch lídrov vyjadril v rozhovore pre Fox News americký viceprezident JD Vance. Na otázku moderátorky, ako by opísal Putina, povedal, že je „jemnejší, než by ste očakávali“, berúc do úvahy, ako ho vykresľujú západné médiá.

„Je veľmi rozvážny. Je veľmi opatrný. A myslím si, že v zásade je to človek, ktorý sa stará o záujmy Ruska – ako to vidí on,“ povedal Vance.

Dodal, že „hoci sa [Putin a Trump] často nezhodujú vo viacerých otázkach“, americký prezident je ochotný spolupracovať s ruským lídrom na dosiahnutí urovnania situácie na Ukrajine, čo Vance označil za „dôležitý cieľ pre Ameriku“.

Vance sa vyjadril k prípadnému stretnutiu Putin – Zelenskyj a povedal, že on aj Trump ho podporujú a veria, že by sa malo uskutočniť, aj keď sa predtým nevyriešia všetky otázky. Za hlavné prekážky rokovaní označil požiadavku Ukrajiny na bezpečnostné záruky po skončení konfliktu a požiadavku Ruska, aby Ukrajina uznala súčasnú realitu na bojisku.

Zdroj: bleskovky.sk / rt.com / InfoVojna