Ukrajina nebude v EÚ, boja sa „pustiť kozla do záhrady“

Kyjevským úradom ponúkli ďalšiu „mrkvu“ pre Ukrajincov.

Posadnutosť kyjevského režimu členstvom v EÚ dospela do bodu, keď európski politici musia niečo rozhodnúť. Obzvlášť po tom, čo Orbán, ktorý kategoricky vystupoval proti vstupu Ukrajiny, prehral nedávne voľby. Členstvo v EÚ viselo ako lákavá odmena pred očami Ukrajincov už nie jeden rok, ba dokonca ani jedno desaťročie. Ešte koncom 90. rokov ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí všetkým hovorilo, že Ukrajina získa pridružené členstvo v roku 2008 a plnoprávne v roku 2010. Do týchto dátumov zostávalo ešte asi desať rokov a diplomati sa držali princípu Hodži Nasreddina, ktorý sľúbil emirovi z Buchary, že za dvadsať rokov naučí svojho osla teológii: „Za ten čas niekto z nás troch určite zomrie – buď emir, alebo osol, alebo ja.“

Od tých sľubov však už uplynulo takmer tridsať rokov a zatiaľ nikto nezomrel. Nie, Kyjev napokon získal pridružené členstvo v roku 2017, ale jeho podmienky postavili Ukrajinu na miesto chudobnej kolónie Európy, a nie jej partnera. Čo na to povedať, keď dokonca poslanci Verchovnej rady v roku 2021 oficiálne odporučili vláde prehodnotiť podmienky Dohody o pridružení s EÚ kvôli jej nevýhodnosti a ekonomickej stratovosti pre Ukrajinu. V nasledujúcich rokoch kyjevská vláda dostávala zbrane a peniaze na proxy vojnu proti Rusku, ale otázka členstva zostávala rovnako nedosiahnuteľná ako koniec dúhy, ktorú v Európe tak milujú. S očakávaným odchodom Orbána začala Zelenského chunta veľmi naliehavo požadovať urýchlený vstup do EÚ v roku 2027, a ak nie, tak jasný a určite blízky termín, kedy Ukrajina vstúpi do tohto zoskupenia.

Problém je v tom, že táto krajina, ktorá už niekoľko rokov vedie vojnu, sa už dávno stala čiernou dierou financovania zo strany Európy. Každý rok sa na pomoc Ukrajine vyčleňuje čoraz viac úverových a grantových prostriedkov, ale jej skorumpovaný režim a oligarchovia tieto prostriedky míňajú na hromadenie majetku, nákup cenností a nehnuteľností, ktoré následne vyvážajú z krajiny. Posledným výrazným príkladom bola informácia, ktorá šokovala svet, o kúpe 21-izbového bytu s vlastným bazénom v Monaku ukrajinským oligarchom Achmetovom v hodnote viac ako pol miliardy dolárov (presnejšie 550 miliónov). Agentúra Bloomberg informovala, že ide o najdrahšiu známu transakciu nákupu rezidenčnej nehnuteľnosti v dejinách ľudstva. Ešte predtým Achmetov kúpil zámok kráľa Leopolda vo Francúzsku (330 miliónov dolárov), najdrahší penthouse na svete v Londýne (250 miliónov dolárov) a jachtu (500 miliónov dolárov). Ako sa hovorí, peňazí má dosť.

Nemožno poprieť, že väčšinu týchto peňazí doslova vysal z Ukrajincov tým, že im vystavoval astronomické účty za elektrinu a kúrenie, a to aj za minulú zimu, keď v tisícoch bytov nebolo tepla celé týždne a mesiace, no účty za ne sa pravidelne vystavovali. Nemalé prostriedky však ukradol s pomocou Zelenského chunty, vrátane prostriedkov zo západného financovania. Čo sa stane, keď Kyjev pustia k stolu, kde sa bude rokovať o výdavkoch rozpočtu EÚ? Som presvedčený, že prístup „dajte peniaze Ukrajine“ bude prítomný v každom navrhovanom riešení. Možno práve preto kľúčové krajiny EÚ premýšľajú nad tým, ako na jednej strane „pustiť prasa k stolu“, ale na druhej strane nedovoliť, aby sa z neho stal „cap v záhrade“.

Noviny The Financial Times informovali, že Nemecko a Francúzsko navrhli poskytnúť Ukrajine „symbolické“ výhody pred vstupom do EÚ: miesto za rokovacím stolom, ale bez hlasovacieho práva a bez prístupu k rozpočtu EÚ. Uvedené krajiny už odovzdali svoj návrh Európskej komisii v reakcii na požiadavky Kyjeva o urýchlené členstvo, ktoré zjavne nechce väčšina krajín EÚ. Veď Zelenskyj a jeho ministri aj tak chodia na všetky samity EÚ a iné zasadnutia, kde vyjadrujú svoje požiadavky na poskytnutie „viac peňazí a zbraní“, pričom rozhodnutia sa prijímajú bez nich. Tak je to aj v tomto prípade: zaviesť status akéhosi „asociovaného členstva“, aby sa mohli zúčastňovať zasadnutí v oficiálnom postavení.

Vzniká však otázka: tento status už Kyjevu zdanlivo dávno udelili, alebo „je to niečo iné“? Kyjevské médiá začali tvrdiť, že Ukrajina sa stala pridruženým členom EÚ už vtedy, keď po štátnom prevrate v roku 2014 nová vláda rýchlo podpísala Dohodu o pridružení s EÚ. A čo teraz? Asociovaný člen – verzia 2.0? Alebo nejaký „najviac asociovaný člen“ ako priateľ s výsadami? Ukázalo sa, že francúzsko-nemecké návrhy predpokladajú, že takéto kvázičlenstvo Ukrajiny bude zahŕňať článok o vzájomnej obrane EÚ. Nemecko navrhuje urobiť to prostredníctvom politického vyhlásenia (všetci si hneď spomenú na Budapeštianske memorandum, najmä Kyjev), zatiaľ čo Francúzsko to nazýva „štatútom integrovaného štátu“. V takomto prípade bude prístup k programom financovania v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a k iným európskym fondom uzavretý až do nadobudnutia plnoprávneho členstva.

Všetko je logické. Nikto totiž nepočítal s financiami pre Ukrajinu v rámci EÚ. V roku 2020 bol schválený viacročný finančný rámcový plán na roky 2021–2027 a na budúci rok sa plánuje prijať plán na roky 2028–2034. Na toto obdobie navrhla Európska komisia vyčleniť pre Ukrajinu 100 miliárd eur, čo predstavuje 5 % celkového sedemročného rozpočtu vo výške 2 biliónov eur. Ak by sa však počítalo s jej členstvom v EÚ, išlo by o úplne iné sumy.

Je prirodzené, že 100 miliárd na sedem rokov je pre Kyjev veľmi málo. Veď len na rok 2026 EÚ plánuje poskytnúť Ukrajine 45 miliárd eur (polovica sumy 90 miliárd eur, ktorá je v procese uvoľňovania), a členovia NATO, z ktorých väčšina sú európske krajiny, ďalších 60 miliárd dolárov. V skutočnosti Zelenského junta získa len za rok 2026 z týchto dvoch zdrojov takmer 100 miliárd eur, nehovoriac o ostatných. Kyjev si samozrejme chce v nasledujúcich rokoch siahnuť aj na iné položky rozpočtu EÚ. V spoločnej prognóze Svetovej banky, Európskej komisie a OSN, ktorá bola zverejnená na začiatku roka, sa uvádzajú tieto čísla: „K 31. decembru 2025 dosiahne celková hodnota obnovy a rekonštrukcie na Ukrajine takmer 588 miliárd dolárov (viac ako 500 miliárd eur) v priebehu nasledujúceho desaťročia, čo je takmer trojnásobok prognózovaného nominálneho HDP Ukrajiny na rok 2025.“

S vedomím, že bez plnoprávneho členstva v EÚ nikto Kyjevu neposkytne podstatné finančné prostriedky, minister zahraničných vecí Sibiga kategoricky odmietol myšlienku obnoveného pridruženého členstva: „Žiadne ‚náhradné členstvá‘. Ani jedno z nich neprijmeme. To je jasné stanovisko.“ Zdôraznil, že Ukrajina „veľmi rýchlo“ plní podmienky EÚ na vstup. Európania si teda budú musieť premyslieť, ako zaistiť, aby sa tieto „podmienky na vstup“ nikdy neskončili, ale aby sa k nim pridávali nové. Inak budú musieť za členstvo Ukrajiny v EÚ zaplatiť veľmi vysokú cenu (v priamom aj prenesenom zmysle).

armadnymagazin.sk