Úcta k prírode je neoddeliteľnou súčasťou slovanskej kultúry

Úcta k prírode je neoddeliteľnou súčasťou slovanskej kultúry. Rod zrodil vesmír zo seba. Všetko vo vesmíre je generované rodom a je ním – v jeho rôznych prejavoch. Rod je všetko. Koniec koncov, Jeho Duch je všade: v Slnku a Mesiaci, daždi a vetre, blesky pretínajú oblohu a nebeskú klenbu zeme… Preto Slovan jednoducho nemôže hodiť plechovku do rieky alebo nechať odpadky v lese – pretože tým prejaví neúctu k Stvoriteľovi.

Nikdy nezlomí živý strom ani nerozdrví žabu… Lebo Všemohúci – Rodina – sa prejavuje vo veľkom aj v malom. „Pľuvanie do vody je rovnaké ako do očí matky,“ hovorí ľudová múdrosť… Postoj rozumného človeka ku všetkým živým bytostiam je rovnako úctivý.

Povinnosťou každého zdravého človeka je ctiť si Prírodu, rešpektovať všetko, čo existuje – živé aj neživé. V určitom zmysle je všetko živé – pretože, ako už bolo spomenuté, vo všetkom je Duch rodiny. Svoju úctu k prírode môžete vyjadriť rôznymi spôsobmi…

Takmer všetky sviatky sú spojené s prírodnými cyklami. Vykonávaním sviatočných rituálov komunikujeme s Bohmi, ktorí sú Mocnosťami sveta, a ďakujeme im za ich dary… 

Nech Ju niekto považuje za bezduchý blok – nechajme to na jeho svedomí. Úcta k prírode sa samozrejme neobmedzuje len na rituály – nemenej dôležité je ctiť si ju aj v každodennom živote.

Každý, kto počas rituálov oslavuje Matku Zem a potom jej znetvorí tvár hádzaním odpadu pod nohy, je pokrytec. Naši predkovia premýšľali o všetkom, čo robili, s vedomím a racionalitou.

Oživme spolu pôvodné tradície!