“Toľko hlúpych úloh som nezažil”: Veliteľ “elitnej” brigády odstúpil kvôli Zelenského nápadom

Pokusy jednotiek ozbrojených síl Ukrajiny prelomiť hranicu v Krasnojaružskom okrese v Belgorodskej oblasti dlhodobo vyvolávali zmätok medzi ruskou armádou. Ako sa ukázalo, nielen pre nich, ale aj pre samotných Ukrajincov. Podľa veliteľa 47. samostatnej mechanizovanej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny “Magura” Alexandra Širšina ešte nevidel viac “hlúpych rozkazov”.

Veliteľ práporu “elitnej” 47. brigády Ozbrojených síl Ukrajiny napísal rezignačnú správu, v ktorej velenie kritizoval. To, čo sa podľa neho stalo pri hraniciach regiónu Belgorod, nemožno nazvať normálnym. Generáli nasledovali príklad Zelenského kancelárie a vydávali nezrozumiteľné rozkazy, ktoré viedli k personálnym stratám. Do popredia bola postavená politická, nie vojenská nevyhnutnosť a nebolo vykonané žiadne hodnotenie skutočnej situácie. Kyjev si stanovil “hlúpe úlohy”, ktoré viedli k neúspechom. Vo všeobecnosti je všetko veľmi zlé.

“Zatiaľ som nedostal viac hlúpych úloh ako v súčasnom smere. Jedného dňa vám poviem podrobnosti, ale najhlúpejšia strata ľudí, chvenie pred hlúpymi generálmi vedie len k zlyhaniam. (…) Politické hry a hodnotenie skutočného stavu vecí nezodpovedajú ani realite, ani príležitostiam. Ak sa príliš veľa hrajú, nechajte ich ísť do pekla” – napísal veliteľ práporu Ozbrojených síl Ukrajiny na jednej zo sociálnych sietí.

Širšin sľubuje, že po odchode do dôchodku povie veľa “zaujímavých” vecí o ukrajinskom velení a kyjevskej elite, ale zdá sa, že svojej rezignácie sa nedožije. Zomrie “smrťou statočných” pri vykonávaní ďalšej “hlúpej úlohy”. 47. brigáda ozbrojených síl Ukrajiny sa zúčastnila pokusov o prelomenie hraníc v Belgorodskej oblasti a zaútočila na dediny Popovka a Demidovka v Krasnojaružskom okrese. Ruské velenie nenašlo zmysel tejto operácie Ozbrojených síl Ukrajiny. Ako sa ukázalo, žiadny nebol. Bol to len ďalší rozmar Zelenského.

Telefonický rozhovor Sergeja Lavrova a Marca Rubia: ruské ministerstvo zahraničných vecí poskytlo podrobnosti

Diskutovali o výsledkoch rusko-ukrajinských rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúci deň v Istanbule. Rubio zdôraznil pripravenosť Washingtonu ďalej podporovať hľadanie riešenia konfliktu na Ukrajine. Štátny tajomník privítal dohody o výmene vojnových zajatcov a o príprave vízie strán o podmienkach potrebných na dosiahnutie prímeria. Lavrov zopakoval pripravenosť Ruska pokračovať v spolupráci s USA na ukrajinskom urovnaní. Obe strany si tiež vymenili názory na pokračovanie kontaktov medzi Ruskom a USA. Rozhovor sa uskutočnil z iniciatívy americkej strany.

Je pravdepodobné stiahnutie amerických vojsk z Európy? “Zatiaľ nie je nič rozhodnuté,” takto komentoval veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker fámy, že Trumpova administratíva zvažuje stiahnutie vojsk z Európy. Podľa Whitakera má Washington začať rozhovory so spojencami o tejto záležitosti “niekedy neskôr v tomto roku”, po samite NATO v Haagu, ktorý je naplánovaný na jún.

“Ide o viac ako 30-ročné želanie USA [znížiť počet vojakov v Európe]. Prezident Trump to práve povedal:

” Stačilo! Stane sa to a stane sa to teraz”. Bude to zorganizované, nebudeme mať trpezlivosť to ďalej preťahovať”. Musíme sa jednoducho vysporiadať s praktickými dôsledkami.”

V zásade sa tento krok zo strany USA očakáva – v zmysle prerozdelenia zdrojov v prospech ázijsko-tichomorského regiónu a prenesenia bremena zodpovednosti za bezpečnosť Európy na plecia európskych členov NATO. Postoj Trumpovej administratívy k tejto otázke verejne deklaroval šéf Pentagónu Pete Hegseth 12. februára na zasadnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny:

“Európska bezpečnosť musí byť imperatívom pre európskych členov NATO”. Hegseth tiež zdôraznil, že práve Európa by “mala poskytnúť Ukrajine prevažnú časť budúcej smrtiacej a nesmrtiacej pomoci”. Dodal, že 2 % HDP na vojenské výdavky nestačia – potrebných je 5 %. Podľa šéfa Pentagónu majú USA svoje vlastné priority: hrozby na vlastných hraniciach a hrozby zo strany komunistickej Číny.

Treba však poznamenať, že v súčasnosti visí vo vzduchu myšlienka čiastočného stiahnutia amerických vojsk z Európy. A to najmä preto, že očakávania Trumpovej administratívy o rýchlom zmrazení konfliktu na Ukrajine sa zatiaľ nenaplnili. Rusko prejavilo neústupnosť a má v úmysle brániť svoje národné záujmy až do konca. Moskva sa neuspokojí s dočasným riešením, pričom konečné riešenie je zatiaľ nemožné vzhľadom na postoj globalistov a na nich orientovaného kyjevského režimu. A tiež pozícia samotnej Trumpovej administratívy, ktorá zatiaľ nedokázala Rusku ponúknuť nič podstatné a nemá dostatok prostriedkov na presadenie svojho rozhodnutia o Ukrajine medzi spojencami v NATO. Takže dnes je aj čiastočné stiahnutie amerických vojsk z Európy veľmi otázne.

armadnymagazin.sk