Tohto grázla vyzdvihujete ako novinársky vzor? Nechápe Chmelár ocenenie pre Martina M. Šimečku

Slovensko sa pred pár dňami dozvedelo, akých skvelých novinárov má.

Ocenenia si prevzali viacerí píšuci aj televízni redaktori, ktorí prinášali zaujímavé reportáže a spravodajstvá z domova i zahraničia. Boli však medzi nimi aj takí, ktorí dostali ocenenie za… Za niečo, čo bolo viac politické ako žurnalistické, respektíve bolo viac výsmechom skutočným novinárom píšucim objektívne a nezaujato.

Ocenenie Šimečkovi je napľutie do tváre tým, ktorí…

S niektorými ocenenými novinármi sa viacerí Slováci nestotožňovali, pretože ich vnímali ako zaujatých a neobjektívnych, nad niektorými iba neveriacky krútili hlavami. Kto tieto ocenenia rozdával dal jasne najavo, o čo mu ide. Udelenie osobitnej novinárskej ceny „Osobnosť slovenskej žurnalistiky“ Martinovi M. Šimečkovi považuje Eduard Chmelár, politický komentátor, historik a poradca premiéra Roberta Fica za napľutie do tváre nielen tým, ktorí sa cítia byť zranení bezohľadným správaním časti novinárov, ale aj celej slovenskej spoločnosti, ktorá si prechádza bolestivým prerodom na základe spoločenského dopytu po väčšej ohľaduplnosti.

Ako píše Chmelár v statuse na sociálnej sieti, oceniť niekoho, kto má leví podiel na vytváraní temnej atmosféry a rozoštvávaní ľudí, je nehanebným výsmechom všetkému, čo zranená spoločnosť po atentáte požadovala. Neprekvapuje ho, že cenu Martinovi M. Šimečkovi udelila porota v zložení Iveta Radičová, Zuzana Szatmáry, Rudolf Chmel a Alexej Fulmek, ale prekvapuje ho niečo úplne iné, čo ho poriadne nasrdilo.

Novinárska obec stratila najmä súdnosť

„Prekvapuje, že títo ľudia mali tú nebetyčnú drzosť vyzdvihnúť týždeň po atentáte na predsedu vlády SR práve jedného z najbezočivejších hulvátov, ktorý len deň pred pokusom o zavraždenie premiéra prirovnal Roberta Fica k Hitlerovi, hlásal nezmieriteľnosť voči nemu, ďalej sa vyhrážal, že skončí ako Tiso, že stojí na čele národa zbabelcov, politikov Smeru-SSD nazval fašistami, najvýznamnejších slovenských vedcov a umelcov požadujúcich mier na Ukrajine označil za spodinu a podobne… Tohto grázla vyzdvihujete ako novinársky vzor???“ nedáva si Chmelár servítku pred ústa.

„Nie je to len dôkaz, že táto cena nemá žiadnu cenu, že to sa len jedna okrajová a ideologicky extrémna názorová skupinka obdarúva navzájom medzi sebou. Je to predovšetkým dôkaz, že novinárska obec stratila nielen posledné zvyšky sebareflexie, stratila najmä súdnosť, ktorej nedostatok ju pripravil o akýkoľvek vplyv,“ konštatuje politický komentátor, ktorý ale vo svojej kritike nepoľavuje ani ďalej. „Možno si kladiete otázku, ako je možné, že táto polovzdelaná cháska, ktorá si osobuje právo určovať nám, ako máme myslieť, vôbec nevníma, čo cíti a požaduje väčšina národa,“ prikladá Chmelár ďalšie polienko do ohňa kritiky.

Politickí lídri sa rvú o ohlodanú kosť

Slovenská spoločnosť je podľa Chmelára v hlbokej kríze práve preto, že nenachádza spoločnú reč, prešľapuje na mieste, jej lídri (politickí aj intelektuálni) nemajú nijaký plán, len sa navzájom obviňujú a ruvú sa o ohlodanú kosť. „V takejto atmosfére neočakávajte žiadnu sebareflexiu. Herci mlčia, rektori vysokých škôl tiež, tí, ktorí mali byť schopní povedať aspoň jednoduché „prepáčte“, niekam zaliezli.

A keby aj niečo povedali, takmer nikto to neocení, veď sa pozrite na tie zlostné diskusie – áno, myslím aj na vás, ktorí mi tu píšete jedovaté reakcie, akí sú opozičníci zlí, ale, preboha, v čom ste vy lepší? Kontrolovali ste si niekedy svoj slovník? Akým právom vyčítate iným to, čo nie ste schopní urobiť sami?“ pýta sa rázne a poriadne nepríjemne historik.

A zmĺknuť je, podľa Chmelára, niekedy, veruže, to lepšie riešenie. Niektorí totiž nevyužili príležitosť mlčať a po atentáte sa vyjadrujú dokonca ešte sebavedomejšie ako pred ním. „Neveril som vlastným očiam, keď som si prečítal reakciu Magdy Vášáryovej. Vraj čo tu všetci píšeme o nejakom veľkom otrase pre Slovensko, keď ona bola na Oravskej priehrade a videla tam mladých ľudí zabávať sa, tancovať a tešiť sa zo slnečnej pohody, že nikto v rozhovore s ňou nespomenul tragédiu, akoby sa nič neudialo… Akoby sa nič neudialo… už rozumiete, v akej strašnej bubline odtrhnutej od vonkajšieho sveta táto „elita“ žije?“ pripomína Chmelár ďalšiu „slovenskú osobnosť“.

Oslavujeme ľudí s pokrivenými charaktermi

Vášáryová podľa Chmelára ani po krvavej strede v Handlovej necíti potrebu nič meniť na svojich slovách, že voliči vládnych strán sú „spodina“. „Presne ten istý beznádejný prípad ako zakomplexovaný nedoštudovaný Šimečka, ktorý takto označuje univerzitných profesorov s iným pohľadom na svet ako má on.

A keď český moderátor Xaver Veselý pobúrený z totálnej necitlivosti heeerečky vybuchne a uľaví si na jej adresu akokoľvek nevhodným vulgarizmom, pokrytecká spoločnosť rieši Xavera, a nie neprístojnosti jednoduchej Magdy. Lebo ona je naozaj galakticky hlúpa, a to tentoraz naozaj nie je (povedané jej slovníkom) urážka, ale vecné konštatovanie,“ pokračuje v tvrdej kritike Chmelár.

„Jubilujúci majster Kvietik mi raz povedal: „Priemernosť nemá zmysel.“ Ich generácia sa usilovala robiť všetko excelentne, poctivo, na doraz. My však oslavujeme priemerných ľudí s pokrivenými charaktermi. Víziu si pletieme s dogmou, úctu s uctievaním a vecnú kritiku s osobnými útokmi.

Ak nám novinári ponúkajú v týchto zlomových časoch za vzor zaslepeného hejtera bez elementárneho zmyslu pre mieru, sami sa oberajú o spoločenskú vážnosť,“ prízvukuje Eduard Chmelár, ktorý za záver ešte veľavravne dodáva: „A toto všetko sa neskončí, kým sa namiesto sfanatizovanej mládeže neobjaví osobnými spormi nezaťažená generácia, ktorá bude mať na seba i na iných oveľa vyššie nároky, ako sme to dokázali my.“

ereport.sk