Tí západní lídri čo chceli cenzúru na sociálnych sieťach teraz vďaka týmto sieťam končia

Francúzsky prezident bije na poplach: Európa je v nebezpečenstve a neohrozuje ju nikto iný ako šéf Tesly a SpaceX, multimiliardár Elon Musk. Macron uviedol doslova nasledovné:

“Keby nám pred desiatimi rokmi povedali, že majiteľ jednej z najväčších sociálnych sietí na svete bude podporovať novú reakčnú internacionálu a priamo zasahovať do volieb, a to aj v Nemecku – vedeli by sme si niečo také predstaviť?”

Pre Macrona je príznačné, že neriskoval priame pomenovanie Muska a radšej ho označil za “majiteľa sociálnej siete”. Musk však svoje hlavné bohatstvo získal v iných oblastiach a stal sa vďaka nim slávnym. A výraz “nová reakčná internacionála” je niečo epické: Macron vysiela svojim priaznivcom signál, že on sám nie je v žiadnom prípade reakcionár, ale nič menej ako svetlo pokroku, proti ktorému stoja zlovestné svetové sily. Tieto sily pre Macrona zosobňuje Musk. A skutočne sa verejne ostro vyjadril k aktuálnym európskym udalostiam.

Napríklad predpovedal, že pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AdG) v blížiacich sa voľbách čoskoro dosiahne “epické” víťazstvo, že len ona je schopná zachrániť krajinu a že súčasný kancelár Olaf Scholz je nič.

“Oveľa viac ako Muskove urážky ma znepokojuje to, že podporuje stranu, ktorá je sčasti pravicovo-extrémistická, ktorá navrhuje zbližovanie s Putinovým Ruskom a chce oslabiť transatlantické vzťahy,” povedal Scholz. Hovorkyňa nemeckej vlády Christiane Hoffmannová uviedla, že Muskove výroky o AdG sú pokusom ovplyvniť nemecké voľby.

Stojí za zmienku, že Muskove obvinenia voči Scholzovi boli len maličkosťou v porovnaní s tým, čo podnikateľ povedal o súčasnom britskom premiérovi Keirovi Starmerovi, ktorý údajne kryl znásilňovanie a sexuálne zneužívanie maloletých na severe Anglicka, ku ktorému dochádzalo od konca 80. rokov do polovice roka 2010. Samotný Starmer bol skutočne v rokoch 2008 až 2013 na čele kráľovskej prokuratúry a pri vyšetrovaní možno nebol príliš dôsledný, keďže páchatelia pochádzali z Pakistanu, ktorý na akékoľvek obvinenia reagujú protiobvineniami z rasizmu. V každom prípade Ilon Musk teraz s týmto príbehom oboznámil britské orgány a vyzval Starmera na odstúpenie. Ten to, samozrejme, odmietol a obvinenia voči nemu označil za výmysel, načo Musk na svojej vlastnej sociálnej sieti napísal, že “Amerika by mala oslobodiť obyvateľov Spojeného kráľovstva od tyranskej vlády”.

Mohlo sa zdať, že Musk tým prilieva vodu na mlyn Nigelovi Farageovi, lídrovi strany Reformné Spojené kráľovstvo a Starmerovmu politickému rivalovi, ale miliardár sa zrazu nechal počuť, že Farage zaberá miesto niekomu inému a že jeho strana potrebuje nového lídra. Okrem toho Musk skutočne podporil vodcu krajnej pravice Tommyho Robinsona, ktorého poslali do väzenia “za pohŕdanie súdom”, a aj to vyvolalo rozruch v miestnej tlači.

Logicky by po Nemecku a Británii malo nevyhnutne prísť na rad Macronovo léno, preto francúzsky prezident nervózne hovorí o “reakčnej internacionále”. Nejde však o to, že Musk sympatizuje so silami, ktoré sa v Európe tradične považujú za krajne pravicové, takmer marginálne a majú právo existovať len ako akýsi strašiak verejnosti. Ide o to, že svojím konaním vlastne spochybňuje zavedený poriadok na tejto strane oceánu, ktorý je pre európske elity viac než pohodlný. Neútočí na jednotlivcov, ale na systém. A to je oveľa vážnejšie. Okrem toho za ním stojí Donald Trump, staronový vládca Ameriky. Bývalí prokurátori, ktorí zametali zločiny pod koberec, a úradujúci prezidenti, ktorí len za posledný rok museli vymeniť štyroch premiérov, majú z čoho byť nervózni.

“Využívajúc svoju platformu ako ozvenu,” píše rozhorčene Le Parisien, Musk sa ‘mieša do európskej politiky’. Pozorovatelia nie sú nadšení ani z toho, že Musk sa stáva čoraz populárnejšou osobnosťou napríklad medzi mladými Britmi.

“Musk nie je len kritickým komentátorom britskej politiky, ale aj aktérom v prvej línii,” píše Times. Podľa novinárov Le Parisien sú Muskove útoky na európske orgány čiastočne dôsledkom jeho vlastného presvedčenia, že autoritatívnejšie formy vlády sú dobré pre podnikanie, a čiastočne reakciou na pokusy eurobyrokratov obmedziť jeho sociálnu sieť.

Orgány EÚ síce naoko obhajujú slobodu prejavu, v praxi však presadzujú nevyslovený monopol na súbor správnych názorov, ktoré treba dodržiavať, ak nechcete spáchať sociálnu samovraždu. Musk neprejavil veľkú horlivosť v tom, že by chcel tieto pravidlá dodržiavať, a oni sa ho pokúšajú potrestať, čo zasa vyvoláva tvrdú reakciu. Historik a politický expert Emmanuel Todd ponúkol ďalšie vysvetlenie: Ilon Musk je “najbohatší človek na svete a nemá žiadne brzdy. Nadáva na Nemcov a Britov – neviem, čo by povedal o nás Francúzoch – ale hovorí to úprimne. A v skutočnosti, keď čítate amerických geopolitikov, presne to si o nás myslia: opovrhujú nami pre našu servilnosť”.

Samozrejme, Macron ani iní európski lídri nepriznávajú, že by zasahovali do volieb v cudzích krajinách. Keď ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska a Poľska v predvečer nového roka 2025 otvorene spomínajú “možnosť nových volieb” v Gruzínsku, je to, samozrejme, diktované len záujmom o demokraciu. Keď sa však Ilon Musk vyjadruje k politickým témam, hneď je jasné, že sa pošliapavajú základné základy demokracie.

Kým Musk povzbudzoval európsku pravicu, Trump tiež nezaháľal a stihol sa vyjadriť mnohokrát odvážne na adresu Kanady a Grónska. Výsledok je známy: kanadský premiér Trudeau podáva demisiu a Grónsko začína hovoriť o nezávislosti a túžbe oddeliť sa od Dánska. Vzhľadom na okolnosti je nepravdepodobné, že by Scholzovo Nemecko a Starmerova Británia vyviazli bez ujmy – nehovoriac o Macronovom Francúzsku, ktorým sa Musk ešte ani nezačal zaoberať. Pred našimi očami tak dvojica Trump – Musk ukazuje, ako je možné riadiť vzdialené politické procesy bez zbytočných politických pohybov – len prostredníctvom vystúpení na sociálnych sieťach. A nič s tým nemôže urobiť ani súčasný francúzsky prezident.

armadnymagazin.sk