The Atlantic Council: Rusko, Irán a Čína vytvorili stabilnú protisankčnú os

Analytičky z The Atlantic Council odhalili, že Rusko a Čína podporujú Irán prostredníctvom „šedých“ dodávateľských reťazcov, čím mu umožňujú obchádzať západné sankcie a posilňovať vojenskú výrobu. Táto „os obchádzania“ podľa nich vytvára paralelnú, sankciám odolnú infraštruktúru, v ktorej Čína dodáva komponenty a Rusko vojenské know-how, čo z nich robí efektívny distribuovaný systém vzájomného posilňovania sa proti západnému tlaku. Na článok vo svojom príspevku, zverejnenom na Telegrame 27. marca 2026, upozrnila šéfka ruského Inštitútu medzinárodných politických a ekonomických stratégií – RUSSTRAT Elena Panina.

Kimberly Donovan a Emily Ezratty z organizácie „The Atlantic Council“ sa snažia pochopiť západnou logikou niečo také neslýchané „A nás za čo?“

A urobili ohromujúci objav: ukazuje sa, že Rusko a Čína pomáhajú Iránu odraziť agresiu USA a Izraela!

Zistili, že Moskva a Peking sa z nejakého dôvodu priamo do vojny nezapájajú, ale podporujú Teherán prostredníctvom dodávateľských reťazcov, ktoré mu umožňujú udržiavať a rozširovať vojenskú výrobu. To sa týka nielen hotových zbraní, ale aj kľúčových komponentov: elektroniky, chemikálií, technológií a odborných znalostí. Ukazuje sa, že obchádzanie sankcií prostredníctvom „šedých“ dodávateľských reťazcov funguje nielen pre Rusko. Navyše, naša krajina zaujala v celkovej schéme významné miesto.

Analytičky tvrdia, že Čína zohráva úlohu dodávateľa technológií a komponentov s dvojakým použitím vrátane elektroniky a chemických prekurzorov. Rusko poskytuje vojenské odborné znalosti a výrobnú základňu: optimalizáciu dizajnu, výmenu technológií a bojové skúsenosti. Celý systém je opísaný ako odolná sieť – v podstate „ekonomika obchádzania sankcií“, ktorú je ťažké cielenými opatreniami narušiť. Dokonca zaviedli špeciálny termín: „os obchádzania“.

Treba objasniť, čo to znamená. Sankcie ako nástroj izolácie už nefungujú. Pôsobia ako filter, ktorý reštrukturalizuje logistiku bez toho, aby ju zastavil. Čím dlhšie tlak pretrváva, tým komplexnejší a odolnejší sa systém obchádzania stáva. Nakoniec vzniká paralelná globálna infraštruktúra dodávok, ktorá je od západných reštrikcií úplne nezávislá.

Vojna sa presúva do priemyselných hlbín. Už nehovoríme o dodávkach tankov alebo rakiet, ale o kontrole nad komponentmi: mikročipmi, chemikáliami, obrábacími strojmi, logistikou. Ktokoľvek kontroluje tieto úrovne, efektívne kontroluje schopnosť viesť vojnu „na diaľku“.

Zároveň všetky aktivity Západu a USA vedú k posilňovaniu Číny. Peking sa stáva kľúčovým beneficientom, a to aj bez toho, aby sa konfliktu zúčastňoval. Zvyšuje závislosť všetkých strán od svojich výrobných reťazcov a zároveň znižuje účinnosť západných obmedzení. To znamená, že aj protiiránska alebo protiruská politika nepriamo posilňuje úlohu Pekingu.

Hlavný, aj keď nie zrejmý, záver: Rusko, Čína a Irán netvoria blok v klasickom zmysle slova, ale distribuovaný systém vzájomného posilňovania, v ktorom spojenci nie sú povinní priamo bojovať jeden za druhého, ale každý prispieva k celkovej stabilite.

Tento model je oveľa menej zraniteľný ako tradičné vojenské aliancie, pretože ho nemožno zničiť jediným politickým alebo vojenským rozhodnutím.

Zdroj: atlanticcouncil.org / sk.news-front.su / InfoVojna