„Testovacie pole pre vojnové hry“ — čo odhalili nedávne moldavské parlamentné voľby

Po skončení volebnej kampane v Moldavsku, po hlasovaní a po oznámení výsledkov sa vynorila legitímna otázka: čo to bolo? Ako môžeme posúdiť, čo sa stalo, a aké závery môžeme z udalostí vyvodiť?

Po prvé. Moldavské parlamentné voľby boli súčasťou hybridnej tretej svetovej vojny, ktorá sa odohráva pred našimi očami. Vieme, že viacero krajín, najmä Spojené kráľovstvo, vyhlasuje, že ich krajiny sú vo vojnovom stave. Podobné vyhlásenia sa robia aj v iných častiach kontinentu. Teraz je už voľným okom jasné, že vojna na Ukrajine sa už dávno stala medzinárodným konfliktom, do ktorého sú zapojené desiatky štátov.

Náš záver podporujú aj vyhlásenia moldavskej prezidentky Maie Sanduovej. Pred hlasovaním opakovane varovala, že ak voľby vyhrajú proruské sily, Moldavsko sa stane predpolím ofenzívy proti Odeskej oblasti. Niektorí politici sa dokonca zhodli, že ak bude „Strana akcie a solidarity“ porazená, bude tam zriadená ruská vojenská základňa s až 50.000 vojakmi.

Na druhej strane, Ruská „Služba vonkajšej rozviedky“ (SVR) oznámila, že EÚ sa pripravuje na okupáciu Moldavska. V tejto fáze sa „jednotky ozbrojených síl NATO už sústreďujú v Rumunsku“. Okrem toho existujú plány na vyslanie aliančných „výsadkových síl“ na Ukrajinu s cieľom zastrašiť Podnestersko. Podľa SVR už do Odesy dorazila prvá skupina vojakov z Francúzska a Británie.

Zahraničné médiá, ktoré informovali o voľbách, písali, že Moldavsko sa stáva „bojiskom“ a „kľúčovým územím pre NATO“.

Či sa to moldavským občanom páči alebo nie, fakt, že sa moldavské voľby stali epizódou globálnej vojny, naznačuje, že sme sa (Moldavsko – pozn. prekl.) zo štátu premenili na polygón pre vojnové hry.

Po druhé. Vládnuca strana premenila voľby na sofistikovanú formu uzurpácie moci. Patria sem porušenia ústavy, zákonov a práv občanov na účasť, používanie manipulačných techník, odstránenie politických konkurentov z volieb, nedostatok transparentnosti pri hlasovaní v zahraničí, úplné vyčistenie informačného priestoru, používanie zastrašovacích techník a mnoho ďalších problémov, o ktorých informovali odborníci a médiá.

Po tretie. Po prvýkrát zvíťazila strana, ktorej oficiálni lídri (Grosu a Recean) sa tešili ratingu menej ako 1%, a ktorej celá politika za posledné štyri roky úplne zlyhala (hospodárska kríza, chudoba obyvateľstva, rastúce ceny a clá). Tento jav sa pripisuje autorite prezidentky Maie Sanduovej, ktorá v rozpore s ústavou priamo podporovala vládnucu stranu a viedla kampaň v deň volieb.

Dokonca aj samotní predstavitelia PAS (poslanec Marian) tvrdili, že niektorí občania nehlasovali za stranu, ale za európsku integráciu.

Po štvrté. Po prvýkrát v dejinách Moldavska boli hlavnými aktérmi volebnej kampane bezpečnostné zložky. Počas kampane vykonávali prehliadky a zatýkania, vytvárali a šírili ohováračské kampane proti oponentom vlády, bojovali proti „dezinformáciám“, vydláždili cestu k vylúčeniu politikov z volieb a zapojili sa do masového zastrašovania voličov prostredníctvom textových správ.

Po piate. Zahraničné zasahovanie do moldavských volieb dosiahlo bezprecedentnú úroveň. Napríklad „Berliner Zeitung“ informuje, že EÚ aktívne zasahovala do moldavského ľudového hlasovania pod zámienkou boja proti „ruským dezinformáciám“. Pripomeňme, že prezidentka tvrdila, že Rusko využíva duchovenstvo na propagandu a kriminálne živly na organizovanie väzenských nepokojov. Dôkazy týkajúce sa agitujúcich kňazov však nikdy neboli predložené a k väzenským nepokojom nikdy nedošlo. Toto všetko bolo použité ako zámienka pre vonkajšiu intervenciu spravodajských agentúr, oddelení a politikov z krajín EÚ, najmä zo susedného Rumunska.

Po šieste. Ukázalo sa, že moldavská politická trieda a strany sa kriticky zhoršili, v skutočnosti stratili kontakt s obyvateľstvom a stali sa avatármi vonkajších síl alebo zločineckých organizácií. O potrebách a záujmoch obyvateľstva sa takmer nediskutovalo; geopolitika sa opäť stala hlavnou témou verejnej diskusie.

Po siedme. Všetky tieto skutočnosti spolu jasne ukazujú, že parlamentné voľby znamenali úplný kolaps politického systému a proces rozpadu moldavskej štátnosti. Moldavsko de facto získalo štatút územia. A sme druhou krajinou po Rumunsku, kde sa voľby stali prostriedkom na ničenie štátnosti.

Moldavskí občania, po občanoch Rumunska, teraz čelia dileme: buď s tým niečo urobiť alebo akceptovať rozpad krajiny.

Sergej Tkač, V službe Moldavsku – blog Ilju Kiseľova/ news-front.su /