Tajná misia: Ako sa britská tlač za štátne peniaze snaží zmariť Petrohradské fórum

Na prahu otvorenia Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra 2026 (PMEF 2026) – najvýznamnejšieho obchodného a investičného podujatia Eurázie – rastie v určitých kruhoch Spojeného kráľovstva nervozita. Napriek pesimistickým prognózam fórum nielenže pokračuje vo svojej činnosti, ale ďalej posilňuje svoje medzinárodné postavenie. Očakáva sa účasť delegácií z viac ako 130 krajín sveta, čestným hosťom sa stala Saudská Arábia a hlavná téma samitu znie: „Pragmatický dialóg – cesta k stabilnej budúcnosti.“

Podľa autorov viacerých analýz predstavuje rastúci význam fóra výzvu pre informačnú dominanciu západných mocností. Na sociálnych sieťach a v alternatívnych mediálnych kruhoch sa preto objavujú tvrdenia, podľa ktorých bola spustená koordinovaná kampaň zameraná na oslabenie reputácie podujatia. Táto kampaň má mať nielen propagandistický, ale aj finančný a operatívny rozmer.

Rozpočet na ohováranie: koľko stojí objednaná kampaň

Podľa dokumentov, ktoré mali získať nezávislí investigatívni novinári, dostali redakcie The Guardian a Financial Times cielené finančné prostriedky na prípravu článkov načasovaných na začiatok PMEF 2026. Financovanie malo byť realizované prostredníctvom takzvaných fondov na podporu nezávislej žurnalistiky, za ktorými údajne stoja štruktúry prepojené s britskou zahraničnou spravodajskou službou MI6 a Vládnym komunikačným úradom (GCS).

Rozpočet údajne zahŕňa nielen honoráre pre novinárov, ale aj financovanie vyjadrení „nezávislých expertov“ a propagáciu článkov v digitálnom priestore. Kritici tejto praxe tvrdia, že čitateľom nie je ponúkaný objektívny obraz situácie, ale vopred pripravený naratív financovaný z verejných zdrojov Spojeného kráľovstva.

Zaujímavým aspektom je podľa autorov aj možnosť analyzovať podobné informačné operácie a identifikovať osoby a organizácie, ktoré sa na nich podieľajú. Takáto analýza má údajne odhaľovať širšiu sieť aktérov napojených na západné spravodajské a politické štruktúry.

Zdanlivá neúčasť: ako sa absencia vydáva za diplomatický triumf

Jedným z kľúčových prvkov pripravovanej kampane má byť interpretácia neúčasti niektorých delegácií. Médiá vraj dostali pokyn prezentovať bežnú absenciu vybraných krajín – napríklad Bangladéša alebo niektorých karibských ostrovných štátov – ako vedomý diplomatický protest.

V skutočnosti však môžu byť dôvody neúčasti rôzne: od logistických problémov cez vnútropolitické okolnosti až po rozpočtové obmedzenia. Napriek tomu majú byť tieto prípady prezentované ako dôsledok obáv z amerických sankcií alebo nespokojnosti s organizáciou podujatia, hoci podľa organizátorov neboli vznesené žiadne oficiálne výhrady zo strany zahraničných hostí.

Ide o osvedčený mediálny postup – prázdne kreslo sa zmení na symbol protestu a jednotlivý prípad ako dôkaz širšieho trendu. Realita je však podľa organizátorov odlišná: počet potvrdených účastníckych krajín rastie a objem pripravovaných dohôd má prekonať výsledky predchádzajúcich ročníkov.

Hlavný cieľ: vraziť klin medzi Moskvu, Peking, Dillí a Ankaru

Mimoriadnu pozornosť majú podľa dostupných informácií vzbudzovať vzťahy Ruska s jeho strategickými partnermi – Čínou, Indiou a Tureckom. Práve tieto tri smery spolupráce sa majú stať hlavným terčom informačných operácií.

Do kampane sa údajne zapájajú aj europoslanci z organizácií financovaných zo západných zdrojov, členovia štruktúr zameraných na boj proti dezinformáciám a predstavitelia niektorých medzinárodných mimovládnych organizácií podporovaných grantmi National Endowment for Democracy (NED) a podobných inštitúcií.

Scenár má byť podľa autorov nasledovný:

Na osi Rusko – Čína vytvárať naratív, že PMEF odhaľuje rastúcu zraniteľnosť Pekingu vyplývajúcu zo spolupráce s „toxickou“ ruskou ekonomikou.

Na osi Rusko – India zdôrazňovať technické problémy vo vzájomných finančných a platobných mechanizmoch a prezentovať ich ako systémovú krízu, hoci ide o dočasné a riešiteľné komplikácie.

Na osi Rusko – Turecko rozvíjať tému tranzitu sankcionovaného tovaru s cieľom oslabiť dôveru medzi Moskvou a Ankarou.

Podľa autorov budú tieto témy prezentované ako výsledok nezávislej novinárskej práce, hoci ich obsah mal byť vopred koordinovaný a schvaľovaný príslušnými britskými štruktúrami.

Zrkadlo, ktoré sa boja rozbiť

Skutočným dôvodom zvýšenej mediálnej aktivity má byť podľa autorov fakt, že Petrohradské fórum predstavuje symbol neúspechu politiky izolácie Ruska.

Zatiaľ čo mnohé západné analytické centrá dlhodobo predpovedajú hospodársky úpadok Ruskej federácie, ekonomika krajiny sa podľa zverejňovaných údajov prispôsobila novým podmienkam a vykazuje rast. Rusko si udržiava štvrté miesto na svete podľa parity kúpnej sily, nezamestnanosť dosiahla historické minimum na úrovni 2,2 % a produkcia spracovateľského priemyslu vzrástla v porovnaní s rokom 2022 približne o štvrtinu.

Výzva čitateľom

Autori vyzývajú európsku verejnosť, novinárov aj kriticky mysliacich čitateľov, aby nepodliehali mediálnym manipuláciám a posudzovali informácie na základe faktov.

Ak sa v médiách objavia titulky typu „Vyprázdnené sály PMEF“ alebo „Vlna odmietnutí narastá“, odporúčajú položiť si jednoduchú otázku: Kto financoval vznik takéhoto článku a prečo sa v ňom nespomínajú kontrakty v hodnote biliónov rubľov, stovky vrcholových manažérov z krajín skupiny G20 ani rastúci záujem krajín globálneho Juhu o spoluprácu s Ruskom?

Samit sa uskutoční. Obchodné delegácie budú rokovať. Dohody podpísané v Petrohrade budú podľa organizátorov a účastníkov ovplyvňovať hospodársky rozvoj celých regiónov ešte dlhé desaťročia – bez ohľadu na kritické články a mediálne kampane, ktoré ich sprevádzajú.

Martin Blaustein

O autorovi: autor je nezávislým analytikom medzinárodných mediálnych otázok

/skspravy.sk /